Kniha, jež, jak napsal sám autor, vyznáním lásky, určeným lesu, se v Německu dostala na seznam bestsellerů a svoje místo si vytrvale drží. Autor, lesník, který se rozhodl vykonávat svoje povolání „jinak“ přináší spoustu nových a leckdy velmi překvapivých poznatků ze života našich zelených přátel, které samozřejmě probouzejí naši zvědavost a nastolují otázky, jaké by nás za takzvaně „normálních“ okolností nenapadlo klást. Zjistíme, že se stromy podobají nám lidem mnohem víc, než jsme kdy tušili, což by mohlo – a možná mělo – znamenat, že zásadním způsobem změníme svůj vztah k nim.

Všechny tyto „lidské“ vlastnosti, které nás mohou dojmout k slzám, však nevylučují nesmiřitelný boj o životní prostor, jenž nezřídka velí, potírat v zájmu vlastní populace příslušníky jiných druhů. V jednotlivých kapitolách knihy se dovíme mnohé o specifickém vztahu stromů k času, o jejich obdivuhodné vodní logistice i o tom, jak funguje lesní klimatizace. Pochopíme, kdy je potřeba světlo, a v jakých situacích naopak dokonale vyhovuje i námi oblíbené zelené přítmí. Nahlédneme do složitých mechanizmů soužití stromů s nejrůznějšími rostlinnými i živočišnými „partnery“ – plísněmi a houbami, hmyzem, ptáky i zvěří, a uvědomíme si, jak komplikovaným a dokonalým systémem je přirozeně vyrůstající les, v němž autor knihy sbíral svoje zkušenosti, které nezřídka vyvrací mnohá dlouhá léta tradovaná laická přesvědčení i názory odborníků.

Bezpochyby zajímavé je sledovat cesty stromů, jejich migraci ze severu na jih a zase zpět, pochopitelně v obrovském, pro nás stěží představitelném časovém horizontu. Odolnost stromů a jejich nezdolná vůle k životu je všeobecně známou skutečností, málokdo však ví, že neexistují pouze druhová specifika, ale i něco, co velmi připomíná individuální charakter a dává tak tušit, že každý jedinec je nejenom zástupcem svého rodu, ale i naprosto jedinečnou osobností, která má emoce a podle všeho i paměť, umí počítat a je schopna činit samostatná rozhodnutí. Víme, že stromy bývají nemocné, avšak kdo by tušil, že se i u nich objevuje diagnóza „syndrom vyhoření“? Osudy „dětí ulice“, to znamená stromů, vysazovaných pro naše potěšení do městského prostředí, nás možná přimějí k tomu, abychom se v alejích a parcích chovali citlivěji a už při jejich zakládání respektovali i potřeby těch, kdo nejsou jen věcmi, konkrétně kusy dřeva, nýbrž živými bytostmi. Autor věnuje značnou pozornost rozdílům mezi přirozeně se vyvíjejícím lesem a porosty, vysazovanými převážně z ekonomických důvodů, tudíž ovládanými hlavně nutností pokud možno co nejefektivnější těžby dřeva. Sám měl to štěstí, že se mohl stát „strážcem pralesa“, to znamená, organizmu, který žije, umírá a znovu povstává v souladu s odvěkými přírodními rytmy a současně reaguje na aktuální změny životního prostředí.

Jeho kniha tak přináší vědění, získané osobním prožitkem, vědění, provázené úctou k tajemstvím života, jež se nám odhalují pouze zčásti a možná jenom proto, abychom si uvědomili naše propojení s přírodou, na něž ve své posedlosti technikou a údajnou svrchovaností lidského ducha tolikrát zapomínáme. Avšak i tam, kde se vyhneme dalekosáhlým filozofickým úvahám a velkým slovům, stále ještě zůstane netušené bohatství a spousta malých objevů, které můžeme učinit na každé procházce lesem.

Kniha Tajný život stromů – co cítí, jak komunikují vyšla v listopadu 2016 v nakladatelství Václav Kazda. Lze ji objednat na: http://www.knihykazda.cz/tajny-zivot-stromu-co-citi-jak-komunikuji

Magdalena Havlová

 

Súvisiace:

Václav Kazda
http://www.cez-okno.net/autor/vaclav-kazda

 

Znamení zvěrokruhu Váhám přísluší jako protipól bojovně jednající Beran. Na začátku vývoje chybí Váhám ještě úplně rozhodování a odhodlání. Slabost v jednání, ano dokonce neschopnost jednání zkouší kompenzovat uměleckým estetizmem. Tak jako začínající Beran před samou akcí neuvažuje a pudově, slepě jedná, uzavírá se váha i před pouhým pomyšlením na své jednání a zůstává vězet ve slabosti v rozhodování. Protože celý svůj akční potenciál nepoužívá k jednání, soustřeďuje se na duchovnost a tam rozvíjí úžasný duchovní útočný potenciál.

Díky této slabosti v rozhodování slouží neosvobozená Váha tak ráda jako prováděcí nástroj, jako vykonavatel od psacího stolu nebo delegát, aby se mohla schovávat za něčí zodpovědnost. Vlastní tělesná slabost spojená s agresí potlačovanou v duchovnosti, může při neosvobozeném ascendentu Vah (jako např. Adolf Hitler) vést k vytvoření pánovité ideologie, v níž se Váhy obklopují závislými lidmi (Beran jako protiznamení - okolí), kteří potom - právě tak neosvobozeni - všechno zničí, což jim nařídila ideologie Váhy.

Osa Váhy/Beran popisuje napěťové pole od diplomacie (Váhy) a přímosti (Beran), od války (Beran) a míru (Váhy), od sportovní energie a intenzity (Beran) a umělecké dekadence (Váhy). V astromedicíně ovládá Beranova planeta Mars tepenný podíl koloběhu krve, k Váhám jsou přiřazeny žíly (Venuše).

Tak lze nalézt zdánlivý obraz vnitřních kvalit planet a zvěrokruhu odrážející se v doplnění částí krevního oběhu: V jasně červené, na kyseliny (energii) bohaté krvi tepen, pumpované srdcem pod tlakem a poskytující organizmu energetické zabezpečení je beraní kvalita. Váhy proudí v beztlakové, namodralé venózní krvi zpět k srdci a mají na starosti staré nečistoty. Vzdáleně může být osa Beran/Váhy definována jako pohybová popř. vztahová osa, protože na jejích osových pólech proti sobě stojí přesvědčené já (Beran) a ty (Váhy). Váhy přitom přichází od pólu ty a rády přehlíží druhé.

Váha 1

Na 1. vývojovém stupni začíná neosvobozená Váha jako nerozhodný, jednání neschopný a zbabělý současník. Zkouší podvádět život bez třenic, což nutně vytváří nepočestnost, vlastnost spojenou s neosvobozenými stupni Blíženců, Panny, Štíra a Ryb. Jenže nepoctivost Vah se projevuje v nasazení zdvořilosti, zatímco u Blíženců úskočností, u Panny vypočítavostí, u Štíra psychotaktickou strategií a u Ryb matoucí nepochopitelností.

Často vysoce uznávaný smysl Vah pro estetiku je na tomto stupni téměř neznatelný. Může se projevovat ještě jako nevkus, což se zdá v klasickém astrologickém pojetí pochybné, protože výše vyvinuté stupně jiných znamení vykazují velmi často mnohem vyšší umělecké cítění než Váhy ve svých počátečních vývojových stupních.

Beranovi jako 1. znamení zvěrokruhu nejsou ještě dány žádné alternativy, takže může volit rozhodnutí spontánně a bez rozvážení - nezávisle na jeho kvalitě. Váha, jako znamení Alternativy, je stále stavěna před rozhodnutí volit z rovnováhy dvou stejně hodnotných vhodných možností jednu. Dost často zůstává - rozhodně na neosvobozených prvních vývojových stupních - uzavřena v ochromeném rozhodování a ustrne v zdánlivé rigidní harmonii.

Váha 2

Váha 2 se ještě vyznačuje ve vysokém měřítku neodhodlaností.

Zde spočívá jeden z velkých problémů astrologie, popř. všech symbolikou daných systémů, totiž že kritérium vyššího vývoje je rozhodující pro symbolické vyjádření. Nelze ho nalézt uvnitř symboliky. Tak například může vysoce vyvinutý typ Blížence — ačkoliv blíženecká symbolika nevykazuje téměř žádný vztah k estetice — projevovat více smyslu pro krásu života než neosvobozená Váha, i když je přece estetickým znamením. Logicky uvažující kritici astrologie zde dotáhli obtíže s uspořádáním kvalit symbolů až na samou hranici. Skutečně je nutno připustit, že zde mohou pomoci pouze dlouhodobé zkušenosti a s nimi rostoucí cit pro symboliku, jemuž zůstává systém symbolického myšlení věrný.

Spektrum neosvobozené Váhy se projevuje blazeovaností v přístupu ke kompromisu, k duchovní dekadenci. Kde se jí nezdá úspěch pomocí pochlebování možný, zkouší neosvobozená Váha ve své duchovní agresi použít jiné plány a projevuje se jako duchovní žhář. Osobní konfrontací se Váha odebírá na tomto vývojovém stupni dále a doufá, že přesune životní boj na úroveň duchovní plánované hry.

Článok nájdete na tejto adrese

Nicolaus Klein

Zdroj: http://www.energiezivota.com/

KNIHU nájdete na tejto adrese

 

Súvisiace:

Heraklove úlohy
http://www.cez-okno.net/clanok/heraklove-ulohy

Seriál: Astrológia ako duchovný rozvoj
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-astrologia-ako-duchovny-rozvoj

ENERGIE ŽIVOTA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/energie-zivota-vyber

 

Třetí ze série knih německého autora Herberta Vollmanna nese název Nové vědění k obratu světů. Vychází z poznatku, že právě v dnešní dramatické době prožíváme na zeměkouli důležité období, které autor nazývá „obratem světů.“ Co má na mysli? Především to, že v pokračujícím nazrávání světa kolem nás se člověk neobejde bez vědění o neviditelném „onom světě,“ který je přirozeně a samozřejmě propojen s viditelným každodenním prostředím kolem nás. Tvoří s ním jeden celek.

Podle tohoto vědění řídí vše ve světě zákon koloběhu, vedoucí vše zpět na své výchozí místo. Existuje oběh krve v těle, koloběh vody v přírodě… a také koloběh života člověka. Během tohoto oběhu má nasbírat životní zkušenosti a zralost, stát se dospělým a dobrým člověkem, obstát v mnoha zkouškách a vrátit se zpět na místo svého původu jako vědomá, lepší, vyzrálejší osobnost.

Také okolní svět není věčný, ale má svůj koloběh, a právě v něm dosáhl svého bodu obratu: Je tu doba, kdy se po každém tvorovi bude požadovat vyúčtování svěřené hřivny. Zatím se projevuje zrychlováním dění, konflikty a také naléhavým tlakem, aby se každý člověk v životě svými skutky ukázal takový, jaký skutečně je. Stojíme tak na křižovatce a pro každého z nás je dvojnásob nutné, aby se na rozcestí rozhodl správně.

Pomocníkem a ulehčením nám v tomto stavu může být právě ucelené vědění o uspořádání světa, které spočívá nikoliv na náboženské víře, ale na přesvědčení, a právě přesvědčení je víra a vědění pospolu. S tímto věděním, kdy věci v životě do sebe navzájem zapadají a dávají spolu smysl, pochopíme blížící se závěrečné a poslední rozhodnutí, otázku „Jaký jsi, člověče!“

Jen ten, kdo se duchovně stará, je též duchovně bdělý. Člověk bdělý duchem nedovolí, aby ho pozemské problémy příliš sklíčily, nebo dokonce ovládly. Teprve pak si otevře cestu ke zbudování svého štěstí, zdánlivě tak vzdáleného v dnešním nešťastném světě.

Čtenář Vollmannovy knihy si uvědomí, že již před narozením dítěte tu byla inkarnace dříve žijící duše, stejně jako po úmrtí dožitého těla pokračuje člověk dál a požívá, musí požívat v jemnější formě života dobré i zlé, co si za pozemská léta nastřádal. Co je mezi tím, náš pozemský ustaraný život, pak náhle uvidí ve světle smysluplných souvislostí:

„A opět právě v těch okolnostech, v jakých jste v tomto životě, ať chudí či bohatí, zdraví či nemocní, v míru nebo v boji, radujíce se nebo trpíce, naučíte se poznávat jejich příčinu i účel a budete se z nich radovat a bude vám lehko. Pocítíte vděčnost za vše, co jste dosud prožili. Naučíte se vysoce si cenit každé vteřiny a především ji také využít! Využít ke vzestupu do života plného radosti, do velikého, čistého štěstí.“

Kniha navazuje na dílo německého autora Abd-ru-shina „Ve světle Pravdy“ – Poselství Grálu. Má 215 stránek, brožované provedení a cena je 250 Kč. Knihu lze se slevou za 190 Kč objednat na: https://shop-gral.com/cz/nove-vedeni-k-obratu-svetu.html

 

Súvisiace:

Herbert Vollmann
http://www.cez-okno.net/autor/herbert-vollmann

NOVÉ NEBO, NOVÁ ZEM
http://www.cez-okno.net/rubrika/nove-nebo-nova-zem

 

V rámci úzkej siete jednotiek a oddelení Securitate, armády a Ministerstva vnútra, vyčnievalo Oddelenie Nula ako ostrovček, skoro západný vo svojej podobe a vo svojich špecifikách oddelený od činností štátu. To bol všeobecný rámec v dobe, keď bol Cezar privedený na tajnú základňu v blízkosti B... v roku 1980.

V porovnaní so životnými podmienkami doma mal Cezar prístup ku všetkému pohodliu a výnimočným technickým zariadeniam na základni. Návrh a štruktúra základne boli zverené špecializovanej spoločnosti zo Spojených štátov a technológia a zariadenia objednané a dovezené z Holandska.

Budova bola sprevádzkovaná už skoro pred rokom, krátko na to, ako bol plukovník Obadea menovaný vedúcim oddelenia. Oddelenie malo dva hlavné útvary: jeden vyhradený pre personál a rutinné činnosti, a druhý – väčší a sofistikovanejší – vyhradený pre tých, ktorí boli vybraní a privezení. Väčší areál pozostával z niekoľkých miestností, kuchyne, kaviarničky a izolovanej laboratórnej časti, kde sa vykonávali experimenty.

Areál základne bol obohnaný vysokým, betónovým múrom a prístup do vedľajšej časti bol kontrolovaný v rámci rozsahu sto metrov vojskom. Evidentne mal celý areál znaky vojenskej jednotky, nevykazujúc ani podozrenie, ani špeciálny záujem. Zásoby chodili raz týždenne, aby sa styk so svetom vonku udržiaval minimálne.

Keď Cezar dorazil, boli tam ďalšie štyri subjekty: tri deti a jeden dospelý. Každému bola pridelená jedna štýlovo vybavená izba v hlavnej budove, ktorú mohli opúšťať len v určitých hodinách. Ich harmonogram nebol veľmi zaneprázdnený, ale udržiavala sa prísna bezpečnosť. Bol tam aj personál desiatich ľudí – deviatich mužov a jednej ženy, vo veku 35-40 rokov – ktorí pôsobili ako poradcovia záhadného doktora Xiena. Nebudem v týchto detailoch ďalej pokračovať, aj keď mi Cezar poskytol úplný popis miesta a činností.

Následne, kombináciou priaznivých okolností, mi bolo umožnené navštíviť to miesto a musím sa priznať, že na mňa urobilo hlboký dojem. Aj keď v súčasnosti už neplní základňa ten istý účel ako v 80-tych rokoch, jej činnosť pokračovala veľmi prísnym a tajným systémom.

V tomto vojenskom kampuse strávil Cezar päť rokov. Rýchlo si uvedomil, že jeho vzťah s rodičmi bol naveky ukončený, ale aspoň mu toto miesto poskytovalo neočakávané možnosti pre rozvoj špeciálnych schopností. Svojich priateľov stretol v priebehu rekreačných a športových hodín alebo v priebehu špeciálnych hodín doktora Xiena. Každý z nich bol obdarený určitými schopnosťami, ktoré mi Cezar popisoval v skratke a s humorom.

Napríklad jedno z detí, 14-ročný chlapec, vynikol šírkou svojej pupočnej šnúry – okolo desať centimetrov v priemere – pokrývajúcej rozsiahlu časť brucha. Bez ohľadu na poveternostné podmienky, nosil len jeden pár tenkých, bavlnených nohavíc. Volal sa Eduard. Jeho psychické vyžarovanie bolo také silné, že ktokoľvek okolo neho sa cítil nesvoj a neistý, a dokonca stiahnutý pocitom strachu, ktorého pôvod bol nejasný, ale čoskoro prevládajúci. Tieto zážitky bolo cítiť, keď bol Eduard v týchto úrovniach. Nanešťastie bol v roku 1984 premiestnený a odvtedy ho nevidel.

Aj keď chápal podstatu vysvetlení, stále mal nejaké otázky. Napríklad nebolo jasné, ako môže vedomie expandovať alebo ako môže jedinec aktom vôle pojať určitý fragment času. Než sa tieto problémy dostali do mojej mysle, Cezar odpovedal okamžite ešte pred tým, než som mohol položiť otázku:

„Aby si bol schopný cestovať v čase na úrovni vedomia, človek potrebuje rafinované vnímanie a úroveň znalostí. Akonáhle je dočasný „cieľ“ zameraný na mentálnej úrovni, zameriavajúc jedincovu mentálnu energiu na túto oblasť, tak spustí rezonančný proces, pri ktorom jedinec v skutočnosti „žije“ v príslušnom časovom intervale a perfektne sa identifikuje v rámci mysle, emócií a skutočností tých časov, ako pozorovateľ filmu, ktorý sa stane súčasťou reality takého filmu. Inými slovami, človek môže vidieť, počuť, cítiť, ochutnávať a dotýkať sa presne tak, ako by to robil vo svojom vlastnom časovom rámci s výnimkou, že zážitky pociťuje ako tam a v tom čase, pretože sa skutočne stali. To v skutočnosti dáva človeku istotu, že skúsenosť s cestovaním časom bola pravá, nie iluzórnym produktom divokej predstavivosti. Samozrejme je tam tá možnosť fyzického tela cestovať v čase, ale spôsob, ktorým je to možné individuálne dosiahnuť, vyžaduje komplexnejšie vysvetlenia. Navyše motivácia pre také cestovanie musí byť veľmi silná a dôležitá, keďže v čase cesty sú tam rušenia.“

V danú chvíľu som bol spokojný s objasneniami a hlboko vo vnútri som si stanovil cieľ zažiť tie fascinujúce skutočnosti sám. V dobe strávenej na základni B.... urobil Cezar pozoruhodný progres, rozvinúc svoju schopnosť vnímania a danosť pre chúlostivú akciu. Niektoré z jeho neobvyklých duchovných skúseností boli známe záhadnému doktorovi Xienovi, ktorý so značnou kompetenciou a starostlivosťou ukázal Cezarovi cestu i pri akýchkoľvek obtiažnostiach.

Po revolúcii v 1989 sa doktor Xien a jeho asistent náhle stratili, ale nikto nevedel ako a prečo sa to stalo. Prevažujúci názor bol, že jeho dlhá zmluva o spolupráci už nebola platná. Som si istý, že Cezar poznal pravdu, ale z určitého dôvodu mi o tom viac povedať nechcel.

Styky medzi Cezarom a ostatnými obyvateľmi tam boli ojedinelé a len príležitostné, pretože pravidlá v tomto ohľade boli tvrdé a rýchle. V skutočnosti do začiatku 1986 zostal jediným v oblasti, ktorého nepremiestnili. Nikto z tých, ktorých spoznal v roku 1980, tam do jeho odchodu nezostal. Ako čas plynul, jeho priatelia boli poslaní do iných miest, ale dôvody pre také premiestnenie zostali neznáme. Iní ľudia boli zase privezení, ale Cezar sa o nich nemohol veľa dozvedieť, pretože boli zase rýchlo odvezení.

Rok 1986 bol „bodom zlomu“ v Cezarovom živote a dosiahol vrchol výnimočných duchovných zážitkov. Udalosti toho obdobia boli ale úzko prepojené na prítomnosť a činnosti vedúceho Oddelenia Nula, plukovníka Obadeu. Ten si Cezara mimoriadne cenil a obaja často diskutovali rôzne otázky vo vzťahu k činnostiam oddelenia. Aj keď bol len tínedžer, Cezarova osobnosť mala ďaleko k „normálnosti“ toho veku. Život a skúsenosti na základni B... boli voči iným štandardom v porovnaní s vonkajším svetom omnoho vyššie. Miesto vyzeralo ako keby patrilo do paralelného vesmíru, kde zákony fyziky a koncepty, myšlienky jeho obyvateľov nedodržiavali všeobecne uznávané normy.

Je pravdou, že ako vedúci Oddelenia nula sa plukovník Obadea venoval hlavne vojenským, bezpečnostným, administratívnym a dokonca aj politickým záležitostiam; ale bol si tiež plne vedomý obsahu tajného spisu o každom „subjekte,“ sledujúc s veľkým záujmom aktivitu a úspechy každého, kto tam bol privedený. V tej dobe bol Obadea jeden z mála ľudí v Securitate, ktorí boli morálne bezúhonní a mali otvorenú myseľ. V tom istom čase bol taktiež politicky rozvážny vzhľadom k rôznym silám a záujmom v hre. Následné udalosti mali dokázať, že v danom období boli uvedené plány a myšlienky plukovníka do praxe, ale nepredbiehajme.

V roku 1986 došlo k stretu záujmov medzi Obadeom a hlavou Securitate, ktorý nepodporoval „nezávislosť“ oddelenia. Dokonca viedol i niekoľko kontrol v základniach Oddelenia nula. Neexistoval žiadny dôvod pre tieto kontroly, ale bol to spôsob ako postupne „podkopať“ Obadeovu pozíciu pred Ceausescuom prostredníctvom správ, končiacich nepriaznivou poznámkou. Ideou bolo zosadiť Obadeu a absorbovať Oddelenie nula do celkovej štruktúry Securitate, čo by mu dalo možnosť rozhodovať o oddelení. Schéma bola ale len polovičná a nedostatočná. Sám Ceausescu, známy ako podozrievavý, nevenoval hlave Securitate príliš pozornosti, ale napätie pretrvalo. To bolo dôvodom, prečo musel Obadea jednať starostlivo a prebrať kurz, ktorým obchádzal bdelú pozornosť svojho vedúceho, hlavy Securitate.

Toho roku vykonal plukovník prekvapivé rozhodnutie, že by Cezar mal navštíviť jeho rodinu, čo ospravedlňoval tzv. „premenlivým“ emočným rozpoložením subjektu, ktoré sa malo napraviť.

„V skutočnosti,“ hovoril Cezar s miernym úsmevom, „bol Obadeov plán úplne iný. Návšteva bola len zástierkou pre omnoho dôležitejšiu záležitosť. Ako si pamätám, bol som si plne vedomý situácie mojej rodiny, aj keď som bol od rodičov fyzicky evidentne izolovaný. Napríklad som vedel, že môj otec umrel pred dvoma rokmi pri hlúpej nehode; a moja matka sa z tej straty dostala s veľkou obtiažou. Musíš rozmýšľať, ako som to mohol vedieť bez opustenia základne a bez kohokoľvek, kto by ma o tom, čo sa stalo informoval. Môžem ti povedať, že to bolo len moje fyzické telo, čo ma obmedzovalo v tomto pohybe, ale disponoval som veľkou slobodou mysle a činu ohľadom ostatných vysoko vyvinutých častí.“

Odpovedajúc na zmätok a nedôveru, ktorú mohol čítať v mojej tvári, Cezar pokračoval vo vysvetľovaní s dobrou vôľou a trpezlivosťou.

„Tvoje pochyby majú pôvod v nedostatku znalostí o podstatných skutočnostiach. Je to ako keby si nosil kabát vypchatý peniazmi, o ktorých nevieš vôbec nič. Stále ho nosíš, ale chodíš žobrať dennodenne. Myslím, že už chápeš, že sme omnoho ďalej než naše fyzické telo s jeho váhou. Praktická skúsenosť to môže dokázať bez pochybností. Potom zistíš, že máš k dispozícii iné telo, omnoho „flexibilnejšie“ a „ľahšie“ ak to tak môžem nazvať, aby ti umožnilo poznať mnoho iných tajomstiev a záhad. Prirodzene toto telo, ktoré je omnoho vyvinutejšie, než naše fyzické telo, je vedené určitými zákonmi a obmedzeniami, pretože sú v nás štruktúry, ktoré sú omnoho rafinovanejšie a vyvinutejšie, než toto druhé telo; ale v porovnaní s fyzickým telom, toto je umiestnené vo vyššej dimenzii, ktorú okultisti a zasvätení nazývajú astrálnou dimenziou.

„Nadobudnutie schopnosti byť si vedomý svojho vlastného astrálneho tela ako toho nad fyzickým telom, je pre niektorých ľudí relatívne jednoduchý proces. Zahŕňa určitý stupeň očistenia a pozdvihnutia vedomia na takú úroveň. Existuje veľa ľudských bytostí, ktoré zažili aspoň jednu takú skúsenosť, ktorú dokumenty v obore nazývajú „vedomé astrálne oddelenie“ alebo „nadzmyslový zážitok.“ Taký zážitok sa môže udiať náhodou: napríklad cez silnú emóciu alebo pri REM spánku, keď počas kratšej alebo dlhšej doby si človek uvedomuje, že sníva. Alebo sa môžu udiať činnosťou mysle, kedykoľvek si človek zaželá, ale to je zložitejšie na dosiahnutie. Niektorí ľudia, ktorí dosiahli vyšší stupeň rozvoja svojich psychických a duchovných schopností sú si dokonale vedomí svojho astrálneho tela: aj keď žijú a činia bežne v rámci fyzického tela. Ale to zahŕňa vysokú úroveň rozvoja individuálneho vedomia, o čom by sme teraz nemali rozprávať.“

„Vo všeobecnosti, tí čo prežívajú zážitky vedomého astrálneho oddelenia, chcú získať informácie alebo prístup k špeciálnym miestam, či okolnostiam, kvôli určitým zlým alebo sebeckým záujmom, o ktoré sa usilujú. Metóda je a používala sa s určitou mierou chybovosti v armáde, ekonomickej alebo politickej špionáži významnými silami sveta. Tí, ktorí využívajú tieto psychické schopnosti sebeckým spôsobom sú konfrontovaní s opakovaným zlyhaním, rozčarovaním a stagnáciou na nižších úrovniach mysle a chovania, pretože nevedia alebo jednoducho ignorujú určité podstatné zákony, ktoré popisujú harmóniu a vzťah medzi činnosťou a výsledkom. Analogicky je to to isté, ako keď trubka, cez ktorú prúdi voľne voda, sa pravidelne nazbieraním špiny upchá. To je dôvodom, prečo mnohí z tých, ktorí si v úvodných fázach užívali rôzne psychické schopnosti, získané alebo už vlastnené, si všimli časom ich postupný úpadok v niektorých prípadoch až do bodu úplnej straty.“

„To ťa musí presvedčiť o špeciálnej dôležitosti zodpovednosti za konanie v týchto prípadoch. Mal by si vedieť, že vo veľkej väčšine, a obzvlášť z dôvodu ignorancie a letargie, ľudia preferujú odmietať veci alebo fakty, ku ktorým nemajú priamy prístup cez svoje zmysly alebo priamy zážitok. Ale len niektorí – kvôli určitému stupňu povznesenia, ktoré nadobudli – si skutočne uvedomujú, že sloboda konania, ktorú používajú v zážitkoch vo vedomom astrálnom oddelení je skutočnosť, ktorú musia používať skôr konštruktívnym, než sebeckým spôsobom.“

-pokračovanie-

Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1797 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

Znamení zvěrokruhu Štír symbolizuje přání přerůst sám sebe, to spodní v sobě překonat a jako velký vítěz oslavit vítězství nad sebou samým. V překračovaných neosvobozených vývojových stupních to vede k sebeodříkání, masochistickému sebetrýznění, i sadistickým tendencím. Pro málokteré znamení zvěrokruhu je tak těžké akceptovat normálnost a banalitu lidského bytí.

Pokud se tedy chce Štír přiblížit zlatému středu, cíli veškerého vývoje, odkládá krok za krokem počáteční opovržení k této straně světa. Musí se přiblížit naivní průměrnosti býčí symboliky. Na ose Býk/Štír se také hodnotí tématika majetku — přijímání (Býk) a postoupení (Štír), mít (Býk) a opustit (Štír), materiální (Býk) a nemateriální (Štír).

Kde se Býk usazuje ve vytvářené skupině, Štír sebou trhá mezi přáním po sounáležitosti (pevné znamení) a svou tématikou odchodu. Jeho stále předkládaná úloha opouštění je v rozporu s jeho kvalitami pevného znamení a vytváří pro něj tak typický pocit nenávisti-lásky. Od této směsice přitažlivosti a nezávislosti se chce osvobodit násilím. Štír je velké znamení metamorfózy, „smrti a vzniku". Je stejně fascinován smrtí i vším, co s ní souvisí, například sexualitou jako prostředkem reprodukce, znovu — bytí. Jeho vývojová cesta se vyznačuje dionýsovským rozdělením se doplněným o schopnost regenerace.

Štír 1

První neosvobozený vývojový stupeň se ještě silně vyznačuje trýznivým perfekcionizmem. Je ještě dalece vzdálen své doplňující smyslové oblé býčí polaritě, což ho dovádí k extrémům jako masochizmus a sadizmus. Tyto sebetrýznivé komponenty vznikají přitom často ve srovnávání ideálních vzorových představ se svým reálným já a vedou k nenávisti k vlastní neperfektnosti. Místo sklonu k sadizmu používá zoufalý pokus promítat svoji nenávist ke slabosti na druhé a tam trestat.

Obzvláštním nadáním Štíra na osvobozeném stupni je nepřetržitý vnitřní hnací vývojový motor. Úsilí po lepším vede v počátečním přetěžování pouze k velkému utrpení. Čím silnější páky zkouší k přerůstání sebe sama do nadčlověka, tím víc v něm současně narůstají stíny. Chce v sobě pěstovat anděla, ale vytváří nevědomky ďábelský protipól. Sotva jiné znamení prožívá bezmocnou závislost v životě tak silně. Na počátečních vývojových stupních se může projevovat jako drogová závislost nebo sexuální poddanost.

Neosvobození Štíři mohou být náhle posedlí tématem sexu a v excesívním hledání naplnění experimentují až k perverznosti. Všechno normální zde prožívají jako vlažné a zkouší je nahradit horce chladnou vášnivostí. Žádné jiné znamení není schopno tak ledově chladné krutosti a žádné tak vroucí posedlé vášně. Okolí dělí na dvě kategorie: ty, s nimiž se Štír sváří v oboustranné závislé symbióze a žárlivě hájí svůj absolutně jasný požadavek na partnera. A druhé, kteří nepatří k „magickému pokrevnímu bratrství" a považuje je za nepřátele.

Volné vztahy, které nespočívají v černobílé mřížce, jsou stěží myslitelné. Ale co sám vlastní si nedůvěřivě střeží. Neboť ke štíří mentalitě dvojitého agenta patří také možnosti být zavražděn milenkou jako skrytým protišpiónem po pohlavním aktu.

To, co je připisováno zvířecímu rodu pavouků, lze pozorovat i ve štířím principu při podobné formě svatebního tance pouštních štírů. Znamení Štíra vládl v klasické astrologii před objevem Pluta Mars, protože jeho agresivita je ve štíří mentalitě citelná. Ve starých knihách je často označován Beran jako bojovník s otevřeným hledím a Štír jako černý jezdec ukrývající obličej za spuštěným hledím.

Proto se neprojevuje u neosvobozeného Štíra agrese — jako u Berana — ve viditelném vzteku, ale ve skryté nenávisti a hledání pomsty. Jako vodní, citové znamení Štír skrývá, když se cítí zraněn, vznikající agresi a dotčenost za neproniknutelnou masku a vymýšlí tajné plány jak se může co nejúčinněji pomstít.

Článok nájdete na tejto adrese

Nicolaus Klein

Zdroj: http://www.energiezivota.com/

KNIHU nájdete na tejto adrese

 

Súvisiace:

Heraklove úlohy
http://www.cez-okno.net/clanok/heraklove-ulohy

Seriál: Astrológia ako duchovný rozvoj
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-astrologia-ako-duchovny-rozvoj

ENERGIE ŽIVOTA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/energie-zivota-vyber

 

“Vydesilo ma, že je to naša generácia, ktorá si musí vybrať. Prežijeme my, alebo stroje? Skleníkový plyn, alarmujúce znečistenia našich vôd a ovzdušia, fabriky chrliace tony odpadu do zeme a vzduchu, k tomu prírodné nezvládnuteľné katastrofy to tu už všetko máme. Sme to my, ktorí sme zodpovední čomu dáme prednosť, či prenecháme vládu strojom, budeme mať síce super tenký mobil, super výkonný počítač a domáceho robota, ale budeme mať toxickú nepitnú vodu a skoro žiadne jedlo. Vystihol to N. Gordon: ´Kôň produkuje hnoj, traktor účty.´”

O tom, že to možné je, už aj niekto napísal. Mark Boyle si to vyskúšal naživo a jeho kniha s názvom ›› „Muž, ktorý sa zriekol peňazí a prežil,“ ma upútala natoľko, že som sa chcela podeliť o dojmy z nej s vami. Zhodou okolností to bola knihobežka – bezplatná kniha, ktorá putuje z rúk do rúk a nájdete ju v kníhkupectvách Martinusu. Poznáte ju podľa prelepenej červenej pásky, viac na ›› www.knihobeznik.sk a vo vnútri je ID knihy (Táto má ID: 41533.) podľa ID, si môžete prečítať na internete, kto každý si ju prečítal a aké dojmy zanechala.

Najprv by som rada samotnému autorovi poďakovala, že sa podujal na úžasný projekt, prežiť celý rok bez peňazí. Podelil sa o svoje zážitky, vynikajúce rady ako žiť ekologicky, (pridal rady ako bojovať proti sennej nádche jej vlastnými zbraňami, pitím a naparovaním z listov skorocelu) ako nájsť vzájomnú pomoc u druhých. Vznikli centrá, komunity, kde si ľudia pomáhajú, vymieňajú zadarmo náradia i rôzne služby, alebo ako používať prírodné zdroje namiesto tých kupovaných. Mňa zaujalo napríklad, ako si namiesto mydla vystačil s mydlovníkom.

No, po poriadku, kniha vykresľuje život jedného Íra, ktorý mal všetko, zabehanú úspešnú kariéru biznismena (pôsobil v biznise viac ako 10 rokov), vlastný hausbót (ten predal v rámci spojazdnenia portálu Freeconomy community, stránky, na ktorej zdieľal s ostatnými zručnosti, ale aj vedomosti, pýtal sa na rady a sám prispieval svojimi postrehmi zo svojho života)

Síce sa na rok bez peňazí pripravoval už dlhšie, ale začal sa oficiálne dňom nenakupovania, ktorý si sám určil na 28. 11. 2008, s priateľmi, dobrovoľníkmi a dobrými ľuďmi sa mu podarilo urobiť hostinu zdarma pre cca 200 ľudí z vyhodených surovín. Na záver usporiadal taktiež hostinu aj s programom. Premietali sa filmy, hrali pesničky, mixovali nápoje, prednášalo sa s IT technikou a všetko šliapalo vďaka vlastne vyrobenej energie z bicykla. Mark dokázal, že bezpeňažný systém funguje, výmenný obchod stále fungoval a získal si množstvo priaznivcov. Rovnako platí, že dobro sa na dobré obráti, ak sa chce.

Starý príves mu darovala istá pani, mal solárny panel na výrobu elektriny a kúpil si v začiatku, v rámci príprav solárnu sprchu za 5£. (Ten nákup neskôr ľutoval, lebo na stretnutiach, kde si predávali zručnosti si mohol urobiť takú sprchu poľahky sám.)

Všetko sa tu nedá napísať, veľa vecí autor opísal tak skvele, že ani ja by som o nich nevedela lepšie napísať. Má pravdu, že všetko stojí na rope, od spotrebných predmetov v domácnosti, sáčkov, plastových hračiek, elektro-veci majú na sebe plast a v neposlednej miere aj pohonné látky pre vozidlá. Ropa je častou príčinou utrpenia, pre ňu sa začali vojny a čo je smutné, celá naša ekonomika stojí práve na nej.

No, prejdime k mediálnym ohlasom, ktoré na seba dlho nenechali čakať. Ako to už býva, keď niekto robí veci zadarmo, cez noc sa stal slávnym. Všetky noviny, časopisy, rozhlas, všetci mali odrazu o neho záujem. Navyše boli rozhovory takpovediac grátis, lebo on žiadne peniaze neprijímal ani nerozdával. Žiť bez peňazí sa v Spojenom Kráľovstve rozkríklo rýchlejšie ako besnota. Nie, že by bol prvý, alebo jediný.

Úplne bez peňazí od roku 2000 žil istý Daniel Suelo, vyše 50-ročný Angličan z Moabu, v Amerike. Písal si blog, no vtedy málokto o tomto dobrom chlapíkovi niečo tušil, rozkríklo sa to, až keď ho mladý Ír spomenul na svojej stránke. Dnes už má široký fanklub.

A v Nemecku napríklad dlhšie pôsobila dáma v rokoch, ktorá bola už na dôchodku, ale skoro celý rozdala, len pár drobných si nechávala na vlaky, lebo tie nemajú dôchodcovia v Nemecku zdarma ako tomu je u nás. Heide Marie, tak sa tá dáma volá, začínala vo výmennom krúžku tzv. „Tachring,“ kde si mali možnosť vymieňať veci a rôzne láskavosti, napr. často strážila nehnuteľnosti v čase dovoleniek. Inšpirovala tým mnohých ľudí a vznikli takéto centrá naprieč celou krajinou.

U nás na Slovensku som sa stretla s výmenníkmi s krúžkami kreslenia, domácich prác, športovými aktivitami, divadelnými krúžkami pre deti aj dospelých. Aj Mark Boyle sa v Anglicku zúčastňoval takých free-akcií, kde si navzájom ukazovali ako si vyrobiť jednoduché veci z vyhodených vecí, medzi inými aj raketový varič.

Horšie to bolo s potrebami, ktoré my neuznávame za potrebné, až keď ich nemáme. Síce sa naučil pre vlastnú potrebu vyrobiť papier z húb, ako aj atrament z hnojníka. O to radšej bol, keď náhodou našiel zapadnuté pero, ceruzku a papier, hoci aj vytlačený z jednej strany. Zberateľskou komoditou sa stal aj zapaľovač, keďže si Mark každé ráno musel počkať na svoj čaj zo žihľavy, ktorý sa 20 minút varil na jeho raketovom variči.

Človek si začne vážiť prácu svoju aj iných, najmä ak si ju má možnosť vyskúšať. Pár dní v týždni pomáhal na farme, za čo dostal vrece otrúb, jačmeňa, ovsa... Na spestrenie jedálnička obiehal svojim bicyklom s namontovaným prívesom kontajnery a nachádzal kvalitné potraviny, ktoré mali často iba jedinú chybu, dátum spotreby. Navyše bol vegánom a poväčšine, keď robil nájazdy aj s priateľmi v kontajneroch, našli toho toľko, že sa ešte aj podelili s ostatnými.

Nielen tými bezplatnými nákupmi a navyše bez čakania chcel poukázať na problémy ľudstva, ktoré si väčšina z nás ani neuvedomuje. Sme tak pohltení spotrebným životom, že si nekladieme žiadne otázky odkiaľ to tričko pochádza a za cenovkou nevidíme úmornú, nezaplatenú, zdraviu škodlivú prácu často krát aj detí. „Ak by sme aj nenakupovali,“ hovorí Mark „vymieňaním šatstva by sme si mohli vystačiť do konca života.“

A my nehazardujeme iba s textilom, ale aj s potravinami, elektrinou, prírodnými zdrojmi, najmä vodou, ako znečisťujeme svojím spotrebným životom všetko na okolo. Zaslepení sami sebou nevidíme nikoho iného, ani neberieme ohľad našu živiteľku matku Zem.

Vydesilo ma aj to, že je to naša generácia, ktorá si musí vybrať. Prežijeme my, alebo stroje? Skleníkový plyn, alarmujúce znečistenia našich vôd a ovzdušia, fabriky chrliace tony odpadu do zeme a vzduchu, k tomu prírodné nezvládnuteľné katastrofy to tu už všetko máme. Sme to my, ktorí sme zodpovední čomu dáme prednosť, či prenecháme vládu strojom, budeme mať síce super tenký mobil, super výkonný počítač a domáceho robota, ale budeme mať toxickú nepitnú vodu a skoro žiadne jedlo. Vystihol to N. Gordon: „Kôň produkuje hnoj, traktor účty.“

To my budeme nakoniec platiť účty. Kým stroje sa vyvíjajú neustále a pomaly dobiehajú ľudí, chýbať im vždy bude „ľudskosť“ vlastnosť pre nás všetkých ľudí tak bežná. Sme schopní cítiť, ľúbiť, nenávidieť, smútiť, plakať, hnevať sa, objímať sa, pomáhať si...

Text v tejto knihe (na str. 144) je tak výstižne nádherný, že vám ho musím prepísať. Sú to pocity indiána z kmeňa Siouxov – Johna Lame Deera:

„Než prišli bieli bratia a civilizovali nás, nemali sme žiadne väzenie. Preto sme nemali žiadneho zločinca. Nemôžete mať zločinca bez väzenia. Nemali sme zámky ani kľúče, a tak sme nemali ani zlodeja. Keď bol niekto taký chudobný, že nemal koňa, típí alebo prikrývku, niekto mu ich dal. Boli sme príliš málo civilizovaní, než aby sme pripisovali nejakú hodnotu osobným veciam. Chceli sme mať veci len preto, aby sme ich mohli dávať. Nemali sme peniaze, a tak sme podľa nich nemohli porovnávať hodnotu človeka. Nemali sme písané zákony, advokátov ani policajtov, a preto sme nemohli podvádzať. Boli sme na tom naozaj zle, než prišiel biely muž, a doteraz neviem, ako sme dokázali prežívať bez všetkých tých základných vecí, ktoré – ako nám povedali – sú absolútne nevyhnutné pre každú civilizovanú spoločnosť.“

Je čas na zmenu, áno chce to zmenu. A ja som začala u seba. Na jednej strane ma môže rozosmutniť fakt, že štatistiky uvádzajú pre UK ročný príjem pod 5000£ ako najťažšiu chudobu, do nej spadá väčšina našich domácností. Na strane druhej, nie je úžasné, že vieme z tých peňazí ešte aj usporiť? (Ukazujú to štatistiky, že sme v 1. pätici najsporovlivejších európskych národov.) Prvý krok som už urobila a podelila som sa s vami o dojmy z tejto inšpiratívnej knihy, ktorá ma chytila za srdce a ukázala akým smerom chcem pokračovať aj ja.

Ako sa poznám, nasadím oveľa miernejšie tempo, nejaké peniaze si na prežitie nechám, nový počítač ani mobil nemusím mať. S tým starým sa delím o pár milých zážitkov, už som ho stačila prisadnúť, ponoriť omylom do vriacej vody, spadnúť z 3. poschodia a všetko zázrakom prežil. Čím starší tým lepší, hádam si to začnem opakovať aj pre seba.

Zdá sa vám život bez vody, elektriny, výdobytkov modernej doby nemožný? Ja sama to poznám už dobrých 10 rokov a stále žijem. Na samote, v lese na chate a len v lete, ale predsa. Je to hotový raj na zemi. Spoločnosť mi robí malý netopier. Visí zo stropu v kôlničke a trasie sa. Najskôr má príjemné sny.

Áno, som tu len ja, príroda, vysoká a nízka zver a ak to ráno na mňa príde, veselo si vykračujem s motyčkou a obhliadam, kde budem mať pekný výhľad na dianie. V noci sa pod hviezdami krásne spí, to nenahradí ani šetrič hviezd na obrazovke počítača.

Niekto to nazýva romantikou, keď človek skáče na lúke a chytá signál na mobile, ten aj tak nechytí, to skôr nejakého chytí ucholaka. Často si spievam, len tak pre radosť, hoci na sebe nemám módne vychytávky od návrhárov, skôr sú to handry tesne pred rozpadom.

No, aj v najhorších časoch dbám o to, aby som nezväčšovala utrpenie a tragédie ostatných tým, ako práve vyzerám. Umývam sa prírodne, v úžitkovej dažďovej vode zdravo studenej, prípadne nahrievanej na piecke zo suchého raždia, ktoré schrastím v lese. Na pitnú vodu slúži studňa a vyššie v lese je pramienok, na ktorý chodia zďaleka aj zvieratká. Mňa neprestáva udivovať, koľko balených vôd ľudia nakupujú, ako by sme žili niekde na púšti a pritom sme čo do počtu prameňov, voľne dostupných hotová veľmoc.

V neposlednom rade, by som nemenila elektrické osvetlenie za to naše osvetlenie (sviečky, petrolejky, solárne kempové svetlá, baterky na dynamo.) Veď by sme ani nemohli hrať našu hru „upíra“ pri 100 Wattovej žiarovke, to si vyžaduje tajomné svetlo sviečky najlepšie pri splne. A ak niekedy sa nám stane a zacítime nedostatok elektriny, vynahrádzame si to nespočetnými úsmevmi ako nakrojené dyne, veď aj sám Cronin povedal: „Úsmev stojí menej ako elektrina a dáva viac svetla.“

Je priam neskutočné, že úsmev, bozk a objatie, tri veci, ktoré mám hádam najradšej sú úplne zadarmo, dokonca ani neškodia životnému prostrediu.

Bela

exkluzívne.cez.okno

›› PÍŠEME:)

AJ VY?

›› POŠLITE NÁM TO;)

 

Súvisiace:

Seriál: NA VLASTNÝCH NOHÁCH alebo Ako sa stať samostatným v živote a práci
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-na-vlastnych-nohach-alebo-ako-sa-...

Seriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota

 

„Povedal, že nájdeme správne prostriedky na to, aby sme najprv zasiali semená a následne nám vyrástli kvety duchovnej transformácie ľudí. Áno, povedal, že informácie budú vydané, zohrajú v rámci procesu dôležitú úlohu. Ale sekundárne aspekty vo vzťahu k dosiahnutiu tejto transformácie, zahŕňajúc tvoj výber a všetky ostatné prvky, sú súčasťou plánovania, ktoré som pre tento účel vykonal.“

„Spomenul i niečo o obrovskom objave, ktorý sa mal uskutočniť, a o jeho mieste?“ nástojil som...

„Človek si potom všimne a pozná aspekty denného života, ktoré sú relatívne bežné, ale je tiež možné naučiť sa tajomstvá, ktoré by niektorí ľudia radi vedeli, ale nemôžu ich poznať. Ako keď existujú bariéry na fyzickej úrovni. Prekážky a bariéry na astrálnej úrovni sú myslené ako selekčný proces pre tých, ktorí sa chcú učiť určitým tajomstvám a záhadám.

To sa deje prostredníctvom brania do úvahy jednak ich špeciálnej vibračnej frekvencie a dôvodov za ich konaním. Na astrálnej úrovni dodržuje pohyb princípy, ktoré sú úplne rozdielne od tých vo fyzickom svete, spúšťané konaním vôle a stávajúc sa za určitej rýchlosti – obvykle veľmi vysokej – takmer okamžite na akomkoľvek mieste tejto planéty, či pod vodou, zemou alebo nad vodou, či vo vzduchu.

Špeciálnejšími sú v prípade cestovania vesmírom na iné planéty, alebo nadpozemské telá, pričom v prvej fáze by mali byť zážitky limitované na našu slnečnú sústavu. Avšak v neskoršom stupni, ako už človek začína postupne správne chápať niektoré aspekty a zákony záhad vesmíru, môže sa cestovanie rozšíriť na galaktickú úroveň, umožňujúc objavovanie rôznych oblastí v našej galaxii. Čo sa týka predstáv našich individuálnych vedomí na medzigalaktickej úrovni, sú možné prostredníctvom iných tiel, omnoho vyvinutejších, než tie astrálne, ale o tom by sme tu a teraz nemali hovoriť.

Čo som chcel, aby si prednostne pochopil je, že fyzická hmota nemá vplyv na nič z pohybu astrálneho tela. Miesto toho je tento pohyb limitovaný určitými vyvinutými silami a entitami, jednajúc v určitých „bodoch“ alebo „kľúčových oblastiach“ na astrálnych, ale aj fyzických úrovniach, kde je prístup k informáciám obmedzený.

Tento druh obmedzenia môže napríklad fungovať tam, kde sa musí zabezpečiť ochrana, ako v prípade vzácností alebo špeciálnych a tajomných skladov, určitých brán, galérií či rýchlych prístupov na iné miesta na planéte alebo dokonca na iných svetoch. Inokedy astrálne „prekážky“ obmedzujú prístup k určitým okultným podnetom alebo záhadám, ktoré sú chránené špeciálnymi strážiacimi entitami. Nemôžeš si ich predstavovať ako nemenné obmedzenia, ale najviac prinášajú starosti tým, ktorí nie sú dostatočne vyvinutí, a preto nie sú ešte pripravení na konfrontáciu s určitými záhadami bez účelnosti alebo na využitie pre sebecké ciele. Je toho viac, čo sa dá povedať o praktických spôsoboch nadobudnutia vedomého astrálneho rozdelenia síl, ako aj o iných detailoch ohľadom zážitkov astrálneho delenia, ale čas ukáže, kedy sa o tom budeme môcť zhovárať detailnejšie. Nateraz stačí povedať, že skutočným úmyslom plukovníka Obadeu nebolo poslať ma do mesta F..., aby som navštívil matku – evidentne pod špeciálnymi opatreniami – ale vziať ma na utajenú cestu do kláštora Cernica pri Bukurešti. Chápeš, že v tej dobe to bolo pre vedúcich politických a armádnych činiteľov krajne nebezpečné, navštevovať náboženské zariadenia. Komunistický režim – vo svojej základnej doktríne ateistický – by odsúdil akýkoľvek taký krok od úplného začiatku pod hrozbou primeraného trestu.

Nevedel som nič o cieli našej cesty, než sme sa dostali k bráne kláštora. Bol som sprevádzaný plukovníkom Obadeom a cestovali sme v noci helikoptérou zo základne v Bukurešti a terénnym vozidlom z Bukurešti do Cernice. Cestou mi plukovník povedal, že chce, aby som sa stretol a pohovoril si s duchovným, veľmi výnimočným kňazom, ktorý ako vravel bol skutočne svätý, obdarovaný mimoriadnou mocou a božskou milosťou.

Ako sme sa ocitli v bráne chrámu, videl som mnoho áut, plných ľudí, ktorí prišli z celej krajiny, aby navštívili kláštor alebo sa plne veriaci modlili. Obadea mi povedal, že v skutočnosti takmer každý, kto čakal na diaľnici, sem prišiel, aby si pohovoril s pustovníkom, zvaným Arsenie Boca.

Plukovník toto stretnutie plánoval už niekoľko dní vopred. Ako sme sa rozprávali pri ceste dvorom, smerujúc ku kobke pustovníka, mohol som si všimnúť prítomnosť dvoch stráží v mufti, ktorí zaujali polohu po oboch stranách dverí kobky. Obaja muži tam boli z bezpečnostných dôvodov, aby nás pri diskusii nikto nerušil. Aj keď ešte nesvitalo a počasie vonku bolo celkom chladné, niekoľko mníchov sa pohybovalo rýchlo dvorom bez akéhokoľvek hluku, pravdepodobne smerujúc k svojim ranným modlitbám.

Pred vstupom do kobky mi vravel Obadea: „Jediná vec, čo po tebe chcem, je aby si hovoril s Otcom Arseniom otvorene. Budeme s ním osamote a táto diskusia musí zostať tajná. Máme mnoho nepriateľov.“

Mlčky som súhlasil. Plukovník bol inteligentný a schopný muž, ktorý vedel ako svoje činnosti nasmerovať cez „kľukatosť“ komunistického systému pod Ceausescom, a ktorý disponoval správnou intuíciou, že dni jeho diktatúry sú prakticky spočítané. To bolo v roku 1986. V tej dobe sa plukovník prevažne zameriaval na zanechanie správneho dojmu ako bezchybnej hlavy oddelenia, súčasne s prípravou pôdy pre „nový prechod.“

Zostal hlavou oddelenia sedem rokov, veľmi výnimočný prípad v tých časoch – a nechcel vykonať žiadny nesprávny ťah, hlavne keď nádej na nový začiatok letela celou krajinou. Akákoľvek činnosť musela byť dôsledne plánovaná a uskutočnená mimoriadne opatrne. Zmena, v ktorú každý – ako obyvateľstvo, tak i niektorí politickí a vojenskí funkcionári – dúfal sa už blížila, ale musela nastať za okolností maximálnej bezpečnosti kvôli prevencii možného zlyhania. Spolčovanie sa a vytváranie skupín sa zmenilo na nebezpečné; a dôvera voči ostatným bola prakticky nemožná. Obadeovi bol ponechaný len veľmi úzky priestor na manévrovanie, špeciálne čo sa týka Oddelenia nula. Avšak ak sa jednalo inteligentne, ten manévrovací priestor sa mohol ukázať ako efektívny.

Plukovník nemal politické ambície, ani sa nechcel stať bohatým v podnikaní. Najviac ho zaujímal ten prechod a jeho udržiavanie a rozvíjanie za najlepších podmienok, ktoré dosiahol s oddelením. Mal špeciálnu praktickú víziu udalostí a vykazoval veľký rešpekt a dôveru v okultné javy a podnetné aspekty, usilujúc o kombináciu prvkov a okolností fyzického života čo najúspešnejšie, spolu s vyvinutými metódami činnosti. Plukovník Obadea si vždy pozorne zvážil každý krok, než ho uskutočnil. V jeho situácii to nebola pracovná pozícia, ale jeho život, čo by stratil. Dokonca aj keď bol jeho vzťah s Ceausescom vcelku dobrý, nemohol si dovoliť chybovať. Vedel, že diktátor by nepremýšľal dvakrát nad popravou, ak by sa odhalili jeho zámery. „Vlci sú vždy na love,“ vravieval mi.

Obadeov plán bol vcelku jednoduchý: ak by aj boli nejaké hlasy s problematickými otázkami, požadujúc návštevu Cernici, všetko by ospravedlnil „špecifickosťou činnosti oddelenia.“ Zvolal by niektoré tajné „kontroly“ a „experimenty.“ Ak by však všetko bolo normálne, záhada nášho rozhovoru s Otcom Arseniom Boca by bola známa len trom osobám.

Pustovník umrel o tri rok neskôr v roku 1989, tesne pred revolúciou. To znamená, že som zostal jediný, kto poznal ich tajomstvo, ale bol som pre vonkajší svet relatívne „blokovaný“ zdroj. V prípade otázok by to bolo vcelku jednoduché, ale taká možnosť vyzerala pre plukovníka minimálne nebezpečne.

Rád by som bol, keby si pochopil, že Obadea nechal šesť rokov uplynúť bez rozhodnutia o silnejšej dôvere ku mne. Verím, že si preštudoval pozorne všetky súbory, ktoré doktor Xien o mne zachovával. Pozoroval moje správanie za rôznych okolností vzdialene a dokonca ma nepriamo testoval. To vysvetľuje prečo na rozdiel od mojich kolegov, som nikdy nebol prevezený zo základne B... Bolo to v Cernice, kde som si uvedomil okamžite a intuitívne, že Obadea mal cieľ ma tajne pripraviť alebo „vytrénovať“ pre určité plány do budúcnosti. Jeho iniciatíva sa uľahčila faktom, že som mal plukovníka rád a bol som si vedomý jeho úprimnosti a milého charakteru.“

Cezarov príbeh vo mne vyvolal neočakávané vzrušenie. Taktiež som počul o Arseniovi Bocovi, veľkom svätcovi a otcovi spovedníkovi z kláštora Sambata v Ardeal, a vedel som, že bol utláčaný komunistickým systémom. Novinky o jeho božskom dare a moci dlho brázdili celú krajinu, ale bol potlačený typickou komunistickou ideológiou a spôsobom jednania. V záujme predchádzaniu množstvu ľudí, aby neprichádzali navštíviť pustovníka kvôli jeho požehnaniam, ho orgány presunuli tajne z jedného kláštora do iného, alebo na miesto kláštora so strážou, neumožňujúc mu tak rozprávať sa s ľuďmi. Za mimoriadne vzácnych okolností bol otec Arsenie presunutý do Cernice. Šírila sa správa, že pustovníkova dočasná prítomnosť v tom svätom zariadení bola spôsobená intervenciami niekoľkých politických reprezentantov tej doby, dokonca vysokých úradníkov, aby ho mohli navštíviť a porozprávať sa s ním v súkromí bez vystavenia sa veľkému riziku. Dokonca aj keď to neboli politici, kto posunul Arsenie Bocu do Cernice pri Bukurešti, predsa však je známe, že mali v priebehu rokov opakovane tajné stretnutia a privátne konverzácie s otcom.

Pri príležitosti Cezarovej a plukovníkovej návštevy do Cernice bola situácia trochu iná. Nebol to Cezar, kto by ma požiadal o stretnutie s Otcom Arseniom a taktiež to nebol on, kto by sa chcel od otca niečo špeciálne naučiť. Cezar už prežil niekoľko veľmi hlbokých duchovných zážitkov, ktoré si pustovník všimol hneď ako obrátil na Cezara oči. Samozrejme bolo stretnutie jedno z najpodivnejších zo všetkých stretnutí.

Cezar pokračoval v príbehu.

„Vskutku na úsvite toho dňa bola situácia v Cernice dosť čudná. Nikto nevedel, čo sa dialo, kto prišiel, alebo čo malo prísť ďalej. Tento relatívny nepokoj bol ale viditeľný medzi veriacimi, ktorí čakali pri vstupe do kláštora a bol zosilnený neistotami, rôznymi zvesťami a domnienkami.

V určitý moment tu ľudí skľúčil strach ohľadom zvesti, že by Otec Arsenie mohol byť zajatý a odvezený. Psychológia más je mimoriadne nestála a disponovala týmto opakujúcim sa znakom vysokej responzivity. Niektoré osoby a okultné organizácie majú presné metódy a procesy, ktorými môže byť značne ovplyvnené vnímanie a tendencie más, aj keď len na verbálnej úrovni. Je fakt, že práve z relatívnej nevedomosti más, tie zvesti a manipulatívne teórie vychádzajú.

Nemal by si z toho odvodiť, že spontánnosť nemá žiadne miesto v psychológii más, avšak problém je omnoho komplexnejší, pretože efekty manipulatívnych metód, ktoré sa používajú na fyzickej úrovni, môžu byť zmarené a úspešne eliminované určitými činnosťami, ktoré sú vo svojej podstate čisto duchovné, obzvlášť ak sú uskutočnené spoločne s čo najviac ľuďmi.

V prípade nenávistnej manipulácie sa ľudia vo svojom jednaní stávajú určitým spôsobom automatizovanými a mechanickými, pričom ich mysle sú zahalené a skoro inertné. V prípade pozitívnej a úplne priaznivej duchovnej činnosti, vedenej prostredníctvom rôznych iniciačných metód, si môžu ľudia užiť úžasnú slobodu a otvorenosť individuálnych horizontov. Potom si ľudia začínajú skutočne uvedomovať primárnu dôležitosť svojej slobodnej vôle. To je presne to, kde leží cieľ niektorých zlých okultných organizácii: potlačenie slobodnej vôle človeka akýmkoľvek spôsobom, jeho možnosti voľby podľa seba a bez akýchkoľvek zásahov, jeho schopnosti hlbokého sebapoznania a učenia sa pravdy života.

Ak by si bol zvedavý natoľko, že by si chcel analyzovať aspoň časť súčasného manažmentu informácií a administratívneho systému vo svete, zistil by si, že všetko v tomto smere má za účel potláčať, obmedzovať jednotlivca, nie vyvinúť a otvoriť cestu slobodnej znalosti, čo zvrátene tvrdia mnohými zavádzajúcimi sloganmi. Nie je teraz mojim cieľom spracovať tento dôležitý bod, na ktorom skutočne závisí budúcnosť ľudstva. Neskôr ti poskytnem detaily. V tomto okamihu stačí povedať, že „mikrób,“ ktorý spúšťa konečnú „nemoc“ v rámci životov ľudí je ignorancia, rozbíjačsky podporovaná určitými okultnými organizáciami, ako aj nedostatkom jednotlivcovej vôle túto nemoc poraziť. Vrátim sa k tomu, čo som ti vravel o stretnutí s Otcom Arseniom Bocom.“

S veľkým sústredením na príbeh sa Cezar posunul na stoličke a pokračoval.

„Toto bola odchýlka na ľudí, ktorí už rozširovali úplne falošné zvesti. Avšak pravda je omnoho jednoduchšia. Nebudem ti vravieť o diskusii, ktorú som mal s otcom: faktom je, že trvala viac, než tri hodiny. Plukovník po tom, ako sa dozvedel niekoľko vecí o svojej budúcnosti, postupne odkryl vrstvu pevnosti a neflexibility, ktorú si časom vybudoval kvôli pracovnému riziku. Ale predsa ti poviem, že Arsenie Boca patril do tej kategórie múdrych ľudí, ktorí aj keď boli fyzicky na zemi, boli duchovne v nebi. Ten muž vo mne zanechal vskutku hlboký a silný dojem. Celková moc a schopnosti, ktoré som vnímal na ostatných ľuďoch, sa nevyrovnali tej žiare, čistote a božskej veľkoleposti otca. Jeho svätosť a vhľad do mysle a duše človeka boli výnimočné. Nielenže sa stali v jeho prítomnosti okamžite, ale tiež to spustilo radosť a ašpirácie takých druhov, ktoré určovali úplné a vedomé oddanie sa otcovmu poznaniu. Pocit bol nevýslovný a priamo spojený s najhlbším duchovným pôvodom našej existencie, ktorá je večná, čistá a nezničiteľná.

Použijúc metaforu, ak si spojíš cestu k tomu záhadnému zdroju nášho bytia s kopaním studne, tak môžeš povedať, že studená a skvelá voda, ktorú dostaneš je tou život darujúcou vodou, ktorú budeš piť večne. Arsenie Boca disponoval výnimočným sofistikovaným vplyvom dať jednotlivcovi spontánny pocit prítomnosti takej vody v hĺbke jeho bytia ďaleko predtým, než sa do nej dostal. Pozdvihujúci a premáhajúci pocit lásky a oddanosti ťa potom ovládol a to bolo najlepšou skúškou autenticity duchovnej úrovne a božskej milosti, ktorú pustovník dosiahol.

Ako som sám mal schopnosť cítenia a poznania ľudí, ktorých som stretol v rámci širokých limitov, bolo pre mňa vcelku jednoduché pochopiť jemné nuansy výnimočného psychického vyžarovania Arsenia. Jeho poznanie bolo okamžité a tak hlboké, že veľmi často spustilo katarzistické zážitky v tých, čo stáli pred ním: ale dokonca i emócie, ako boli tieto, mohli prísť a odísť v závislosti na schopnostiach a ašpiráciách každého jednotlivca. Pocit, ktorý som mal po prejdení do jeho kobky, bol pocit úžasnej hĺbky poznania, ale neoddelený od čistej lásky. Teraz nechcem vstupovať na abstraktné pole metafyzických pozorovaní, keďže si nemyslím, že toto by ti bolo v tejto fáze veľmi nápomocné; ani si nie som istý, či by si tomu mohol úplne rozumieť. Obvykle čas na tieto otázky príde, keď si už v tomto smere uskutočnil niekoľko krokov. Avšak väčšina ľudí je tak zahĺbená do svojej dennej rutiny, že myšlienky ako vzťah medzi poznaním a láskou, sa stanú pre nich hlúpymi a šialenými. Prinajlepšom môže jednotlivec zostať s komentármi od tých navôkol, ktoré sú vykonané z tzv. „nadradenej“ pozície, aby si pochopil, že sa mýliš.

Aby sme sa vrátili k hore uvedenému príkladu, títo ľudia prakticky umierajú od nedostatku vody, ale nevedia o tom. Otec Arsenie bol nevýslovným dôkazom človeka, ktorý v čistote celkového šťastia skutočne žil. V závislosti na stupni jednotlivého pochopenia a vnímavosti, tí okolo neho mohli sami zažiť úlomky tohto celkového šťastia, celkom ako ladička, ktorá vibruje, ak je umiestnená vedľa klavíru, vydávajúceho podobné tóny. Vyvinutejší, prínosný vplyv, trpezlivosť a oddanosť, môžu transformovať aj tie najtemnejšie duše.

Pokiaľ ide o plukovníka Obadeu, rezonoval skoro od začiatku so záhadným a vyvinutým vplyvom Otca Arsenia. S nespútanou milosťou mu Arsenie Boca poradil čo robiť, aby sa vyhol problémom, ktoré prídu. Čo sa týka mňa, akonáhle som sa dostal do tej malej miestnosti, uvedomil som si to až po dlhej dobe. Otec Arsenie sa mojim smerom neobzrel, akoby som tam nebol. Po hodine a pol, v priebehu ktorej plukovník pozorne počúval slová svätého, otočil sa Otec Arsenie ku mne a povedal mi, že v mojom prípade mi nemusel hovoriť nič, hlavne preto, že som už našiel cestu a len by mi ju pomohol nasledovať bez váhania. Potom mi jasne naznačil cesty, v ktorých sme mali Obadea a ja pracovať spolu v záujme úspechu našej budúcnosti. Vynesenie dôkazov na povrch sa ukázalo byť veľmi dôležité, o dvadsať rokov neskôr udivili celý svet. Aj keď som bol v stave hlbokého zvnútornenia, silné vzrušenie ovládlo moje telo v  okamihu, keď otec vyslovil predpoveď. Toto vskutku v mojej mysli spustilo komplex intuícií a korelácií.“

Cezar sa zastavil, na určitú dobu zamyslený. Začal som byť mierne napätý a nepokojný.

„To znamená, že Otec Arsenie hovoril aj o mne – teda o skutočnosti, že ma stretneš, všetko toto mi povieš a navrhneš mi, aby som o týchto udalostiach vydal knihu, však?“ opýtal som sa Cezara.“

Na jeho tvári sa objavil slabý úsmev, ale zostal zamyslený.

„Povedal, že nájdeme správne prostriedky na to, aby sme najprv zasiali semená a následne nám vyrástli kvety duchovnej transformácie ľudí. Áno, povedal, že informácie budú vydané, zohrajú v rámci procesu dôležitú úlohu. Ale sekundárne aspekty vo vzťahu k dosiahnutiu tejto transformácie, zahŕňajúc tvoj výber a všetky ostatné prvky, sú súčasťou plánovania, ktoré som pre tento účel vykonal.“

„Spomenul i niečo o obrovskom objave, ktorý sa mal uskutočniť, a o jeho mieste?“ nástojil som.

„Nie, nič také. Len povedal, že sa to určite stane v našej krajine a bude mať taký veľký dopad, že nepotrebujeme poznať viac detailov. Ale opakoval viackrát, že dôjde ku krutému boju. Neviem, čo tým myslel.“

Poviem s určitými očakávaniami, že slová Otca Arsenia sa naplnili presne tak, ako predpovedal. Ako uvádzam ďalej, úžasný objav sa uskutočnil v roku 2003, sedemnásť rokov po pamätnom stretnutí v kláštore Cernica. Došlo k okamžitému vyzradeniu najhroznejšieho tajomstva na svete. Spustil sa tvrdý diplomatický boj a značný politický tlak, keďže Rumunsko chcelo o tomto objave oboznámiť celý svet. Vzhľadom na svoju špeciálnosť, tento objav nenávratne rozbil antropologické predpoklady modernej vedy, ako aj myšlienky o histórii našej planéty a ľudstva.

Keď mi Cezar povedal o jeho rozhovore s Arseniom Bocom, ešte nevedel nič o charaktere, mieste alebo čase objavu, ktorý sa mal uskutočniť, keďže naše rozhovory sa udiali niekedy na začiatku roku 2002. Ale spôsob, akým sa udalosti odohrali, valiace sa jedna po druhej, neskutočné koreláciu a zdroje, ktoré prispeli k objavu, mi teraz umožňujú – keďže som si vedomý všetkých týchto prvkov – mať celkový, fascinujúci prehľad o celkovom komplexe kombinácií síl, ktoré viedli k tomu objavu – míľniku. Momentálne vyzerá ako ohnisko, ako prvá, veľmi podstatná „stanica“ na ceste k rôznym ľudským vedomiam. Skutočnosť, že sa odohral v Rumunsku – sa javí ešte pozoruhodnejšou a podnetnejšou. Ako si ukážeme na nasledujúcich stránkach, tento objav je v skutočnosti „ante-komorou“ (v zmysle “predobjavom,” pozn. red.) problémovejších skutočností, ktoré Cezar spolu s tímom expertov, pozostávajúceho z amerických a rumunských predstaviteľov, preskúmali v rámci jednoročnej „veľkej expedície“ (od októbra 2003 do júla 2004). Keďže som bol na mieste objavu, poznám celkový charakter a miesta expedície. Taktiež viem, že ma Cezar čoskoro skontaktuje a dozviem sa všetky potrebné detaily.

Avšak publikovanie týchto informácií je stále kontroverzné. V prvom rade chce Rumunsko o tomto objave oboznámiť celý svet a sprístupniť ho vedcom. Predpokladalo sa, že objav už nebol len otázkou národných záujmov ale záujmov celého sveta. Boj na pozadí, ktorý sa odohral a predchádzal sprístupneniu týchto informácií výnimočnej dôležitosti pre ľudstvo, začal. V rámci nasledujúcej prísne tajnej dohody, ktorá sa uzatvorila bilaterálne, sa Rumunsko zaviazalo, že tento objav na svojom území svetu nesprístupní.

-pokračovanie-

Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 2938 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

„Je povinností vědy neodsouvat stranou fakta jen proto, že se zdají být neobvyklá, a proto, že není schopna je vysvětlit.“
Alexis Carrel, lékař, biolog a nositel Nobelovy ceny (1873-1944)
Věda neustále zdůrazňuje, že lidé v daleké minulosti neznali téměř žádné technické vymoženosti. Přesto se před mnoha tisíci lety prováděly chirurgické operace a stavěly se astronomické observatoře, ve kterých kněží uskutečňovali neuvěřitelně složité výpočty, ke kterým my dnes potřebujeme výkonné počítače. Dosud nevíme, jak si máme vysvětlit samotnou existenci lidského druhu na této planetě. Nevíme také, jak se mohli lidé v prehistorické době dozvědět o genetických manipulacích.

Stejně tak nechápeme existenci elektrických žárovek ve starém Egyptě, hromosvodů a podivných zařízení připomínajících rentgen, používaných v prehistorických dobách. Otázka zní: Mohli opravdu naši dávní předkové ovládat vyspělé technologie a používat přístroje, které byly vynalezeny až v moderní době?

Historie přece ukázala, že všechny geniální myšlenky jsou v podstatě jednoduché a že se „znovuobjevení“ některých vynálezů opakuje. Mnohé poznatky, které si osvojily vysoce vyspělé kultury, byly ztraceny v důsledku neuvěřitelné záliby člověka v ničení toho, co těžce vybudovaly celé předchozí generace. Ale odkud se vzaly všechny ty úžasné vědomosti?

Někteří badatelé soudí, že je vyvoleným jedincům předali návštěvníci z jiných světů, podle další hypotézy byly odkazem civilizace, která zanikla při strašlivé katastrofě. To proto, že si naše současná společnost odmítá připustit, že na Zemi mohli v dávných časech žít lidé, kteří se nám ve všem vyrovnali.

Podle vědců se totiž člověk za posledních 10 000 let mnoho nezměnil – jeho schopnosti a intelekt jsou totožné s našimi. Znalosti o vědě a moderní technice, které dnes máme, by nás měly přimět, abychom se na tyto podivuhodné objevy, které se k nám vrátily z hlubin času, dívali poněkud jinýma očima.

Magdalena Zachardová

KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Magdalena Zachardová
http://www.cez-okno.net/autor/magdalena-zachardova

 

Střelec je v tomto projednávaném tématu velmi zvláštní znamením, protože je považován za klasické znamení štěstí a jeho planetární vládce Jupiter jako nositel štěstí. Na začátku jsme viděli, že Střelci připisované vlastnosti mají co dělat s hledáním smyslu a vývojem — pojmy hrajícími obzvláštní roli při hledání štěstí.

A zase jednou se ukazuje, že přepisování symboliky, přehánění její tématiky je špatné: vlastnosti Střelce, jako evoluce a růst jsou příznivé. Jejich přestoupení do hypertrofie a zbytnění vede k utrpení. Neosvobozený Střelec zpočátku vyrůstá nesmyslně pouze kvantitativně, stejně jako nádor potlačující zdravý život.

Rozvíjející se Střelec se učí rozlišovat mezi kvantitou a kvalitou a zklid-ňuje svoji touhu po dálce a růstu ve vnějším světě i cestách do hlubin své duše. Poté, co se naučil slučovat firmy do stále většího hospodářského buněčného svazku, může na své vývojové cestě spojovat také různá náboženská stanoviska do svého jediného světového náboženství. V něm už neexistuje žádná dogmatická válka, protože odhalil ve všech různých názorech sjednocující smysl. Otázka příslušnosti k určité náboženské tradici se stává čistě otázkou vkusu. Na začátku své cesty startuje jako hodnotící moralista, jako misionář vysílající jednostranně vědomí, svůj ještě pouze úzký pohled na svět. Jak se Střelec postupně přibližuje na své cestě do středu svému doplňujícímu znamení Blížencům, znamení relativizmu, poznává ve spojení s tímto principem, že všechny cesty vedou k cíli. Integrace s principem Blíženců mu zřetelně ukazuje relativitu a mnohostrannost možných cest. Nese si s sebou své nadání objevovat společnou mnohotvárnost všech těchto cest a jejich konečný smysl.

Střelec vlastní dar syntézy poznání podstaty. Pokud tento dar ještě neuzrál, může to často vést k arogantnímu výsměchu druhým nebo dokonce k duchovní inkvizici. V osvobozeném stavu naopak měkne příkladností vlastního misionářství, způsobem života vyzařujícím víru a důvěru, schopností nakažlivě nadchnout pro určený cíl.

Střelec 1

Na 1. vývojovém stupni máme co dělat se Střelcem nacházejícím se stále ještě ve světě materie. Je směsicí o sobě samém přesvědčeného zbohatlického vychloubače a moralizujícího šosáka. Jako Jupiterem hýčkané dítě štěstěny je méně než ostatní donucován ranami osudu k pokoře. Považuje se za nejlepšího a své povrchní paušální pozorování za nejvyšší moudrost.

Za jeho do dálky se rozmachujícími teatrálními gesty není na tomto stupni nic jiného než teplý vzduch. Typické Střelcovo založení neuznávat žádné hranice se projevuje v nestřídmosti až gigantománii. Převažující sklony tohoto znamení, vypořádat se s náboženskými tématickými okruhy, se zde ještě nevyskytují. Smysl života je omezen na nadměrný nárůst přání spojených se zábavou.

Střelec 2

Střelec 2 už zkouší své pozdější oprávněné povolání světoběžníka tím, že si tiskne vizitky s udáním bydliště v metropolích celého světa, i když se jedná jen o adresu poštovní schránky nebo něčeho podobného. Velká dálka světa ho uhranula. Díky malé kramářské dušičce zaplavuje arogantně, lexikálnímí paušálními vědomostmi současníky. Na scéně se prosazuje rozmáchlými gesty. Jeho nekritičnost, týkající se vlastní osoby, je úžasná. Přesto sám dokáže, když je odhalen, ještě odcházet s gloriolou.

Článok nájdete na tejto adrese

Nicolaus Klein

Zdroj: http://www.energiezivota.com/

KNIHU nájdete na tejto adrese

 

Súvisiace:

Heraklove úlohy
http://www.cez-okno.net/clanok/heraklove-ulohy

Seriál: Astrológia ako duchovný rozvoj
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-astrologia-ako-duchovny-rozvoj

ENERGIE ŽIVOTA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/energie-zivota-vyber

 

Kniha zoznamuje čitateľa s Jakutskou republikou, s krajinou nekonečných priestorov s nedotknutou prírodou. Počtom malý jakutský národ si aj v globalizovanom svete dokázal zachovať svoju identitu a dodnes je nositeľom jedného z najstarších náboženstiev na svete.

 

Z obsahu

Hlavná pozornosť je v knihe sústredená na tradičnú jakutskú kultúru, ktorú reprezentuje mýtický epos oloncho, ktoré bolo v r. 2005 uznané UNESCOM za „majstrovské dielo ústneho nemateriálneho dedičstva ľudstva“. Oloncho sa spolu s diamantmi a mamutmi stalo doslova značkou krajiny. V súčasnosti prakticky všetko – kultúru, vedu, zdravotníctvo a aj priemysel – reálne ovplyvňuje. Jakutská inteligencia tu odviedla veľký kus práce, ktorý si zaslúži našu úctu a pozornosť.

V súčasnosti je Jakutsko pre nás turisticky neznámou krajinou. Je to však kultúrna krajina, ktorá nášmu turistovi môže ponúknuť nezabudnuteľné zážitky. Je to zároveň dynamicky sa rozvíjajúca krajina, ktorú bude navštevovať stále viac našich občanov aj za účelom nadviazania profesionálnych a obchodných kontaktov. Kniha je určená širokému okruhu čitateľov – študentom, učiteľom, turistom, zástupcom firiem. Znalosť starej jakutskej kultúry im môže v ich snažení veľmi dobre poslúžiť a predkladaná kniha môže byť v tomto smere dobrou pomôckou.

UKÁŽKU nájdete na tejto adrese

KNIHU môžete objednať na tejto adrese

Zdroj: Alatyr

 

Súvisiace:

Šamanizmus
http://www.cez-okno.net/rubrika/samanizmus

 

Tajomstvo tohto objavu je prakticky kompletné. V správnej chvíli vám popíšem jeho určité prvky, ale môžem vám dopredu oznámiť, že neexistuje žiadny papierový dokument, nahrávka alebo film, ktoré by opustili miesto objavu. Rozvinutá bola rozsiahla podzemná sieť pre skladovanie a obsluhu technických zariadení a evidencie. Vyzerá to ako plne vybavená továreň a myšlienka jej vybudovania sa ukázala ako dobre premyslená. No podľa mojich informácií sa aj tak Rumunsko definitívne nezaviazalo uchovávať o tomto veľkom objave tajomstvo. Podmienky sú mi po celú dobu neznáme.

V súčasnosti sú používané metódy na prerušenie akéhokoľvek pokusu dozvedieť sa o tomto objave vo forme dezinformácií a nedostatku materiálnych dôkazov. Nie je to ľahká úloha, ale pokiaľ viem, zatiaľ bola úspešná. Avšak podľa môjho názoru je tento stav vzťahov neudržateľný. Pozrieme sa na tieto detaily potom ako popíšem všetky prvky, ktoré na území Rumunska postupne viedli k tomuto výnimočnému objavu.

„Ideou bolo neuskutočniť akýkoľvek nesprávny krok v dobe, keď sa diktátor cítil byť zatlačený do rohu,“ pokračoval Cezar. „Otec Arsenie nám povedal, že Ceausescu ho dvakrát navštívil utajene a s maximálnou ostražitosťou. Naposledy to bolo pred niekoľkými mesiacmi. Chcel sa dozvedieť o vývoji jeho moci v krajine kvôli problémovým znakom politickej, ekonomickej a spoločenskej nestability, ktoré sa v krajine a iných územiach komunistického bloku už začali objavovať. Pustovník mu potom povedal, že ak bude pokračovať vo vedení krajiny tým istým nehumánnym spôsobom ako predtým, bude čeliť rýchlej a krutej smrti. Po tom, ako sa to Ceausescu dozvedel, sa veľmi rozzúril a upadol do skutočnej hystérie, ktorá ale Arsenia Bocu nijak neoslovila. Pohrozil otcovi a opustil ho so strašným podráždením.“

Otec nám odhalil, že vedel, že ho chcú zabiť, a že odporné aktivity, vedúce k takému koncu, sa začali okamžite po jeho stretnutí s diktátorom. Taktiež nám povedal, že to nebude dlho trvať, než opustí Zem do Kráľovstva Nebeského Otca. Bude to kvôli zbabelému sprisahaniu, ktorého cieľom bude otráviť ho. V súčasnosti by neodporoval, keďže v tej dobe by sa jeho úloha na Zemi dovŕšila.

Potom vytiahol z kufra robustnú, veľkú knihu. Bola v starej gréčtine a pochádzala od kresťanských svätých z hory Athos.

„Tu,“ pokračoval otec Arsenie, „môže človek nájsť popis hydry s jedovatým dychom, ktorá musí vykonať všetko vo svojej moci, aby zabránila Božiemu svetlu a vôli. Musíte s touto hrozbou bojovať rozumne a musíte získať vedomosť ako aj mnohí iní, aby ste Zlo vykorenili. Skaza bude všade: v práci, v obchodoch, v štátnych inštitúciách a ich vedeniach, nadovšetko v politike. Nanešťastie si nájde cestu i do stredu cirkvi, znesvätiac tam niekoľko duší. Ľudia skoro stratia svoju vieru. Len tí, čo si udržia svoju skutočnú vieru, budú zachránení a príde na nich Božia milosť.“

Otec Arsenie potom rozpracoval ten bod, vraviac, že „diabolský plán“ nepracoval len za našich časov, ale odpradávna, po stovky až tisícky rokov, pomaly si pripravujúc pôdu pre rozhodujúci posledný boj, ktorý sa mal udiať. „Diabolský plán“ bol precízne vytvorený a prostredníctvom moci peňazí – klam, pretvárka, intrigánstvo a vraždy patrili medzi najdôležitejšie, pričom ich aktéri boli veľmi blízko svojho hlavného cieľa.

Otec Arsenie potom povedal niečo, čo sme nečakali a čo nás do určitej miery šokovalo. Povedal, že paradoxne a v krátkom časovom intervale, sa pozornosť sveta obráti k našej krajine kvôli významným zmenám, ktoré sa majú odohrať a konkrétne znaky budú materialistickým poznaním mimo schopnosti chápania. Arsenie Boca taktiež povedal, že to všetko bude poslúchať vôľu Božiu, pretože všetko bolo cyklické a musí sa vrátiť tam, kde to začalo.

Cezarove slová boli vskutku ohromujúce, pretože jeho príbeh bol proti všetkej logike a každá bytosť by o ňom pochybovala. Čo som si bol vedomý, aj keby som veril Cezarovi a jeho integrite, veľká časť jeho výrokov mohla len sťažka nájsť cestu do mojej hlavy. V prvom rade som nemal odrazový mostík pre ich pochopenie a prijatie, a po druhé moja viera ešte nebola tak silná. Z toho dôvodu som najprv mal tendenciu vnímať predpovede otca Arsenia ako mylné a fantazmagorické. A teraz, niekde v hĺbke mojej duše, tu bolo to svetielko, ktoré mi poskytovalo nádej a zvyšujúce sa vnútorné napätie ohľadom časov, ktoré majú prísť.

Skutočne som mal náhodou možnosť po rozhovore s Cezarom si prečítať na túto tému niekoľko knižiek od rôznych autorov. V rámci letmých diskusií na túto problematiku s rôznymi vyššie postavenými osobnosťami v Bukurešti alebo s rumunskou intelektuálnou elitou som si všimol určitú trpkosť v ich postoji, ktorá bola hlavne spojená s iróniou alebo prinajlepšom nevýrazná. Evidentne človek nemohol očakávať, aby tieto predpovede okamžite pohli spirituálnymi „driemotami,“ tých, ktorí sú uväznení vonkajšími podmienkami luxusu, komfortu, bohatstva, vplyvu a moci. Ale je tu stále šanca, že aspoň časť z nich si sami sebe položia určité otázky ohľadom života, ktorý vedú, a charakteru svojich činov, ktoré vykonávajú na tomto svete. Inými slovami je tu stále šanca, že môžu vyrásť a stať sa zodpovednejšími, keďže je všeobecne známe, že transformácia životných podmienok národa v prvom rade vyžaduje transformáciu vedomia jeho jednotlivých členov. To je možné dosiahnuť obzvlášť prostredníctvom vízie a chápania života z vyšších úrovní, kde človek môže začať od princípov a ideálov, ktoré sú absolútne rozdielne od súčasných nečistých, prízemných a surových.

Najdôležitejšími spôsobmi pre dosiahnutie rýchlej transformácie vedomia na národnej a globálnej úrovni je láska a altruizmus v ich čistej a nepoškvrnenej podobe. Pre citlivých ľudí s čistým srdcom a srdečnými zámermi môže byť toto jednoduché pozorovanie spoločným argumentom, ktorý podporuje a potvrdzuje ich vieru. Ale pre pyšných, materialistických a sebeckých je taká idea maximálne vtipom ak nie znakom „neprispôsobenia sa skutočnej realite“.

V prvom rade milovať celým srdcom a pomáhať priateľom, keď to potrebujú bez požadovania odmeny ide proti ich myšlienkam o živote a spôsobe, akým boli vychovaní k životu. Prakticky hovoriac, Boh a sväté veci nenachádzajú miesto v ich živote. Za druhé, väčšina z nich vníma kultové záležitosti, náboženstvá, cirkev a duchovné prvky vo všeobecnosti ako určitý druh „tlmenia,“ druh nevyhnutného faktoru zachovania spoločenskej rovnováhy. Zatiaľčo som stále premýšľal o týchto veciach, Cezar pokračoval vo svojom príbehu.

Otec Arsenie v krátkosti vystihol hlavné problémy, ktoré mali nastať v blízkej budúcnosti v Rumunsku, ale poradil nám, aby sme sa nevzdávali plánu, ktorý sme zahájili, bez ohľadu na to, čo by nám stálo v ceste. Čo ma zarazilo bol fakt, že hovoril v plurále o tom, čo sme mali dosiahnuť ja a Obadea, ako keby to bola bežná vec. Budúcnosť mala potvrdiť, že mal úplnú pravdu. Ukončil diskusiu s rýchlou poznámkou, hľadiac priamo do očí plukovníka.

„Som rád, že je Vaše srdce plné viery a počúvli ste moje zavolanie vo Vašom sne. Boh a jeho Sláva nech sú s Vami.“

Potom, ako sme odišli, mi povedal plukovník Obadea, že týždeň predtým mal veľmi podivný sen, kde sa objavil otec Arsenie, obklopený oslnivým svetlom jasne mu vraviac, že máme prísť do Cernice. Tam a následne potom, som cítil toto nutkanie a špeciálnu vieru v svojom srdci, ako aj stav slastného šťastia, ktoré ma nikdy neopustilo. Špeciálny tréning, ktorý nasledoval na základni v B.... ma len lepšie pripravil na udalosti, ktoré sa uskutočnili v mojom živote v priebehu nasledujúcich pätnástich rokov.

Cezar potom prestal hovoriť kvôli dôležitému telefonátu, požadujúcemu jeho urgentnú prítomnosť na určitom mieste. Rozišiel som sa s ním s pocitom, že som prenikol na nepreskúmané územie, plné tajomstiev, ktoré boli vzhľadom k budúcim udalostiam mimoriadne dôležité. Poberal som množstvo informácií, prichádzajúcich mojim smerom „letiac“ ku mne, čo mi umožnilo porozumieť a urobiť si závery. Čo nebolo jasné, to som si spísal na kus papieru, aby sme sa o tom porozprávali na ďalšom stretnutí.

Utieklo niekoľko mesiacov od nášho posledného stretnutia, v priebehu ktorých som si vytriedil hlavné myšlienky a dokonca začal vymýšľať o týchto udalostiach plán knihy. Prečítal som si niekoľko ezoterických a spirituálnych publikácií, ale udržiaval som si ohľadom rôznych myšlienok v nich obsiahnutých vyrovnaný postoj. Postupne som si tým vytváral štruktúru a úplnú databázu iniciatívnych aspektov, ktoré kvôli svojej mysterióznej a románovej povahe boli zdrojom neoceniteľných informácií pre všetkých, ktorí by sa o nich radi niečo dozvedeli.

Do júna 2003 som sa stretol s Cezarom dvakrát. Obsah toho, čo mi povedal pri týchto príležitostiach je najjasnejším dôkazom potreby spísania tejto knihy. Tieto „kolá“ rozhovorov, pri ktorých mi Cezar odhalil neskutočné pravdy, považujem za najvzrušujúcejšie. V tom istom období som hlbšie mohol pochopiť jemné nuansy dobra a zla vo svete, niečo čo som do tej doby úplne prehliadal.

Všetky faktické, morálne a psychologické implikácie, ktoré budem prezentovať na nasledujúcich stránkach, mi predstavil Cezar s trpezlivosťou a vytrvalosťou, dokonca aj keď som ho žiadal o bližšie vysvetlenie, pretože si myslel, že tieto aspekty tvoria základ odkazu, ktorý chcel poslať všetkým ľuďom.

Keď budú niektoré skutočnosti, evidentne chránené, správne a sofistikovane pochopené, sloboda myslenia a konania ľudí sa stane skutočným zdrojom šťastia. Toto potrebné „prebudenie“ ľudstva do reality je spojené s veľkou transformáciou a premenou celej planéty do novej éry duchovnej pravdy a poznania.

-pokračovanie-

Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1454 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

V nasledujúcich rokov až do revolúcie v roku 1989 sa Cezar venoval intenzívnemu tréningu a príprave v špeciálnom režime plukovníka Obadeu. Okrem experimentov program zahŕňal hodiny ekonómie, politiky a modernej sociológie. Navyše začal plukovník prenechávať Cezarovi trochu slobody a dokonca i vplyvu na základni, poverujúc ho určitými úlohami, ktoré boli na začiatku relatívne jednoduché.

„Hlboko vo vnútri bol plukovník úprimný a správny muž,“ hovoril mi Cezar. „Skutočne mal pre túto krajinu a jej ľud len tie najlepšie zámery, a to je dôvod prečo sa snažil vytvárať určitý „priestor“ v rámci komunistického systému, ktorý inak ľudské životy dusil. Tak ako ja, i Obadea bol veľmi očarený stretnutím s otcom Arseniom a bol rozhodnutý držať sa jeho rady.

Do roku 1988 mi plukovník odhalil celú štruktúru a ciele oddelenia, ako aj svoje nápady na tajné akcie, zameraných na Ceausescuov pád. Aj keď nebol v prípravách na zmenu režimu sám, plukovník Obadea preferoval prispieť svojím dielom len prostredníctvom svojho oddelenia. Čoskoro som si uvedomil dôvody. Plukovník bol obklopený „ľudskými hrozbami,“ keďže každá osoba v rámci hodností až po najvyššie bola zodpovedná za vlastizradu alebo únik informácií. Ale prirodzene tu boli určití ľudia, ktorým mohol človek do určitej miery dôverovať a Obadeova intuícia ohľadom potenciálnych kolaborantov bola bezchybná. Bol podporovaný takými kolaborantmi a mal poradcov, spojencov, vplyv a autoritu; ale kontakt s takými osobami v jeho okruhu bol len na úrovni, ktorú by som nazval „periférnou,“ neumožňujúc im prístup k centru záležitosti či podstate akcie, ktorú plánoval.

V rámci predstavy o čo najväčšej efektívnosti si plukovník Obadea uvedomil, že svoj komplexný plán z centra nemohol podporiť sám – nemal na to ani čas – pretože byť hlavou Oddelenia Nula vyžadovalo vytrvalú snahu. Preto potreboval niekoho, komu by úplne dôveroval, niekoho neskaziteľného, ale zároveň oddaného tejto ušľachtilej záležitosti a vzdialeného od zákulisných hier. Myšlienka vytrénovania takého kolaboranta bola v jeho mysli niekoľko rokov predtým, než si uvedomil, že väčšina striedajúcich sa na základni boli len deti.

Po dlhej reflexii Obadea prišiel na to, že jeho požiadavkám som zodpovedal ja; preto v rokoch, predchádzajúcich revolúcii môj tréning zintenzívnil. Môžem dokonca povedať, že vzťah medzi nami prekročil bežné hranice vzťahu nadriadený-podriadený, pretože zahŕňal citlivejšie úrovne duše. V skutočnosti sa vyvinul do otvoreného priateľstva, dôvery a vzájomného rešpektu, pretože sme celkovo nemali žiadne rozdiely v názoroch, myšlienkach a cieľoch, ktoré mali byť dosiahnuté. Aj tak však bolo treba z našej strany veľkej opatrnosti, pretože v tej dobe nestability, teroru a korupcie, mohli prísť prekvapenia z najmenej očakávaných strán.

V rámci Securitate bola tendencia včleniť Oddelenie Nula do iných oddelení a jednotiek, keďže v rámci systému Oddelenie Nula disponovalo takou autonómiou, ktorá neladila s pýchou a záujmami niektorých ľudí. Avšak plukovník Obadea vedel veľmi dobre, že ak by došlo k „rozpusteniu“ Oddelenia Nula do ostatných štruktúr Securitate, automaticky by to viedlo k jeho „politizácii.“ Cítil, že najlepšie bude znížiť efektívnosť oddelenia v akciách, ktoré podnikali. Navyše vedenie oddelenia by bolo ovplyvňované zvonku na základe určitých politických faktorov a korupcia by sa vžrala do jeho základov.

Dôležitosť Oddelenia Nula enormne vzrástla, obzvlášť kvôli sérii neskutočných objavov, ktoré sa udiali v priebehu predošlých rokov v rôznych oblastiach krajiny, o ktorých ti nesmiem povedať momentálne viac než vo všeobecnosti. Okrem vedenia parapsychologického výskumu obdarovaných subjektov a hrajúc rolu „sestričky“ ľudských bytostí s paranormálnymi schopnosťami v Rumunsku, podnikalo Oddelenie Nula taktiež výskumy a super tajné zákroky o mimoriadnej strategickej a vedeckej dôležitosti. Dokonca bola vytvorená široká databáza a bol zložený polovojenský tím, oplývajúci najmodernejším vybavením.

Ak sa objavil prípad s „červeným kódom“, spustilo sa varovanie a zákroky boli extrémne rýchle a presne cielené; dodržujúc dobre zostavené kroky, ako pohyb na príslušné miesta; zabezpečenie oblasti; zriadiac kontakt so špecifickým objavom; vedúc predbežné vedecké analýzy; a uzavrúc oblasť. Intervencie v rámci „červeného kódu,“ ktoré sú od určitého bodu najveľkolepejšie – a týmto myslím hlavne spôsob ich uskutočnenia – sa vykonávajú po určitých predbežných kontrolách a v záujme zaistenia, aby elitné jednotky oddelenia neboli zaslané k menej závažným prípadom. Akcie „červeného kódu“ sú super tajné akcie, a to je dôvod, prečo sú štandardné procedúry zostavené spôsobom, na základe ktorého je využitý špeciálny tím.

Časom o aktivite oddelenia spustili rôzne politické osobnosti rôzne útoky a rozširovali falošné informácie. To zaujalo pozornosť Ceausescua, avšak také prípady len podtrhli výbornú rolu, ktorú zohrávali primárne opatrenia v zabezpečení informácií na najvyššej úrovni, ktorú poznali len Obadea a diktátor (nepriamo sa dostali k hlave Securitate). To je dôvodom, prečo sa pokusy o zosadenie Obadeu ako hlavy Oddelenia Nula stretli s neúspechom jeden po druhom. Obvinenia sa ukázali byť nepravdivé od samotného začiatku. „Amatéri“ neboli schopní vybudovať životaschopný scenár z jednoduchého dôvodu - pretože informácie neunikali a preto si museli vymýšľať historky a klamstvá.

Bol obťažovaný z viacerých strán (najvážnejšie intrigánstvo prišlo od hlavy Securitate) a v stále viac a viac citlivej situácii kvôli alarmujúcim informáciám o možnom rozpade komunistického bloku v Európe, kde mohol Ceausescu vyniesť rozsudok na základne mylných informácií. Preto bol plukovník opatrný pri predstavovaní objavov a ich najdôležitejších a najtajnejších prvkov v jasnom, úprimnom a priamom svetle. To presvedčilo hlavu štátu, že mu má ponechať slobodu v činnosti naďalej. Po vyriešení problému dôvery na strane Ceausescua sa mohol Obadea sústrediť na starostlivé prípravy prechodnej doby po zmene režimu. Vedel, že je len otázka času, než sa režim zmení.

Od leta 1989 sa stali činnosti plukovníka Obadeu horúčkovitejšími a komplexnejšími. Pred koncom roka som ho mohol stretnúť len niekoľkokrát. Aj keď som nemal žiadny prístup k informáciám zvonka, predsa mi len intuícia navrávala, že sa na národnej úrovni uskutočňuje niečo dôležité. Ale to sú prvky, s ktorými si dosť dobre oboznámený, je zbytočné ti tu rozprávať detaily, preto sa viac zameriam na popis hlavných metód a činností oddelenia.

Keď sa uskutoční významný objav, informácie sa rozošlú veľmi rýchlo, pretože prvé inštitúcie, ktoré sa kontaktujú v takýchto prípadoch sú polícia a Rumunská tajná služba. Kvôli striktnému protokolu, ktorý definuje jasne charakter objavov a ich opodstatnenie, je Oddelenie Nula okamžite skontaktované a naše tímy zaslané do danej oblasti. Činnosti, ktoré s v takých prípadoch majú vykonať, majú veľmi jasný postup.

Od roku 1988 som bol súčasťou hlavného intervenčného tímu, sprevádzajúc ho na tajné miesta, kde sme sa schádzali. Moje členstvo v tíme bolo výsledkom príkazov, vydaných samotným plukovníkom Obadeom a moja úloha bola posudzovanie rizika v prípade dôležitých objavov, ako aj dávať návrhy pre špeciálne procesy, ktoré sa majú dodržiavať pri vyšetrovaní za úplne bezpečných podmienok. Taktiež bol v hlavnom tíme kapitán Securitate, ktorý pracoval ako líder a musel vykonať požadované rozhodnutia na mieste po tom, čo som predstavil moje závery. Keď bola situácia krajne neobvyklá, okamžite to oznamoval plukovníkovi Obadeovi a čakal na jeho rozhodnutie. Náš tím taktiež pozostával z troch veľmi dobre vycvičených členov elitných jednotiek, ktorí fungovali ako „predvoj“ po začatí vyšetrovania.

Druhý tím, ktorý bol k dispozícii, pozostával zo štyroch členov, vedcov a výskumníkov, avšak ich počet sa mohol meniť v závislosti na oblasti objavu. Boli medzi prvými, ktorí prichádzali na miesto a vykonávali prvú vedeckú analýzu, celkové zhodnotenie prvkov, ktoré sa tam nachádzali.

Tretí a posledný tím pozostával z vojenského personálu, ktorého rolou bolo zaistiť bezpečnosť oblasti, jej uzatvorenie a potrebnú logistiku. V závislosti na dôležitosti objavu bol informovaný i plukovník Obadea a na miesto dorazil čo najskôr.

Niekedy sa ale mohli objaviť neočakávané záležitosti. Napríklad v roku 1981, keď ešte systém intervenčných tímov neexistoval a protokoly operácií neboli bezpečné, bolo Oddelenie Nula zavolané na misiu v hornatej oblasti, v blízkosti Întorsura Buzăului v ohybe pohoria Karpát. Bola to veľmi vzdialená a slabo obývaná oblasť. Dvaja bratia, horolezci tam trénovali, šplhajúc na vysokú, skôr izolovanú horu. Jej steny boli značne strmé, tvoriac určitú dutinu na hornom konci, ktorá bola pre oboch horolezcov skutočnou výzvou.

Jeden z bratov vyliezol asi do troch štvrtín hory a všimol si bizarné znaky, vyrezané do kameňa a časom skoro úplne zerodované. Keď sa dostal na vrch úzkej plošiny vrchu, zohol sa dobu a zdvihol veľmi zvláštny, žltý predmet, ktorý vyzeral ako reťaz; ale v okamihu sa stratil z dohľadu, ponechajúc svojho brata s prekvapeným výrazom na tvári na spodku hory.

Miestni milicionári boli zaktivovaní a rodičia bratov v Braile informovaní. Najprv podozrievali úrady toho brata, ktorý ich zavolal, že tají pravdu. Dokonca sa mu vyhrážali, keďže si mysleli, že si z nich robí žarty. Ale otec bratov, sám horolezec, vyliezol na horu, zdvihol predmet a okamžite zmizol pred očami viac než desiatich svedkov.

Potom ten prípad vzal nebezpečný spád. Niekoľko funkcionárov Securitate z Bukurešti okamžite dorazilo na miesto udalosti a zvolalo Oddelenie Nula ešte toho istého večera. Vojenský tím uzavrel oblasť do stovky metrov okolo hory. Zástupcovia ďalšieho oddelenia Securitate videli, že dedinčania neboli úplne informovaní a svedkovia stíchli.

O všetkých týchto podrobnostiach som sa dozvedel z prísne tajného spisu, ktorý som si celý prečítal po revolúcii. Pred dvadsiatimi rokmi som ešte k takýmto operáciám nemal prístup, pretože som bol len dieťaťom, ktoré prišlo na základňu v B..., krátku dobu predtým. Aj tak sa niektoré záležitosti dostali do tlače viacero rokov po tej udalosti, pravdepodobne kvôli skutočnosti, že niektoré politické osobnosti a vedci boli na danom mieste.

Situácie tohto druhu, kde nemôžu byť informácie úplne odizolované hneď od začiatku, sú registrované pod špeciálnym kódom a sú nazvané „udalosti typu K.“ Toto sú obvykle momentové situácie, ktoré sa nedajú úplne predpokladať, alebo ktoré spôsobujú rôzne iné komplikácie. V priebehu ďalších dní preskúmala oblasť hôr helikoptéra. Daný „predmet“ bol v skutočnosti akousi pákou, upevnenou k hore: ale nikto nevedel povedať ako a prečo bol vyrobený, a kým. Nápis na stene hory zostal úplnou záhadou dokonca aj keď početné fotky príslušných znakov boli zaslané na analýzu najprestížnejším špecializovaným inštitúciám na svete. Aj keď boli určité podobnosti v tvare, nebolo možné zachytiť žiadnu podobu s akýmikoľvek starobylými písmami.

Mal som prístup k všetkým fotkám, ktoré boli vykonané z rôznych uhlov a sám som mal tú možnosť vidieť, že tieto znaky majú veľmi zvláštny charakter. Vyzerali veľmi staré, ale stále viditeľné, aj keď v značnej miere zakryté nánosmi. Z dôvodu nedostatku skúseností v tej dobe a pod panickým tlakom sa zodpovední rozhodli vyhodiť horu do vzduchu: ale neskôr sa zistilo, že to bol príkaz od najvyšších činiteľov z Bukurešti.

V súčasnosti, dvadsať rokov po udalosti, je oblasť úplne „čistá.“ Tí dvaja stratení muži sa nikdy nevrátili. Zaujímavosťou ale aj tak je, že aj po tom, ako bola hora vyhodená do vzduchu, na mieste zostali slabo zelené obrysy ako slabé lúče. Avšak po niekoľkých dňoch zmizli tiež. To je len jeden príklad mnohorakosti udalostí typu K v archívoch Oddelenia Nula. Ich dôležitosť je rozhodujúca a informácie v nich sú tajné. Je mnoho iných udalostí, ktoré môžu spadať pod kategóriu „K,“ obzvlášť incidenty, ktoré sa stali po roku 1992.”

Cezar mi potom povedal o dvoch úžasných prípadoch, ale požiadal ma, aby som ich nespomínal v knihe, pretože mali súvis s prírodnými zdrojmi Rumunska, a preto sa považovali za prísne tajné.

-pokračovanie-

Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1786 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

„Táto práca ma postavila do veľmi silnej a mocnej pozície. Mojim jediným a priamym nadriadeným bol plukovník Obadea, pričom nad ním bola už len hlava štátu; a do určitej miery hlava tajnej služby v Rumunsku. Mohlo to zo strany plukovníka Obadeu zabrať v celku dosť zákulisných jednaní, aby som túto pozíciu dostal práve ja. Čo sa týka financovania oddelenia, jeho snahy boli taktiež úctyhodné, keďže oddelenie bolo v mnohých aspektov „duchom“ medzi ostatnými oddeleniami tajnej služby. Neexistovali žiadne externé archívy, žiadne spisy alebo informácie mimo oddelenia, potvrdzujúce jeho “život.“ Všetko bolo centralizované na základni Valea Ursului, kam mal prístup len povolaný personál. To je dôvodom, prečo o jej existencii skoro nikto nevedel a ešte menej o jej polohe.“

„SKOK“ PO REVOLÚCII

„Paradoxne v rámci aktivít Oddelenia Nula revolúciu až tak nepocítili,“ povedal Cezar v rámci pokračovania v rozprávaní o hlavných udalostiach v tomto období svojho života.

„Mohli tam byť dva dôvody. Na jednej strane je to skoro ideálna izolácia oddelenia a autonómia plukovníka Obadeu, ako priamy dôsledok výnimočných opatrení pre udržanie tajomstva na najvyššej úrovni. Na druhej strane príchod Ceausescuovho pádu bol v rámci oddelenia dlhodobo pociťovaný, aj keď bez priameho vyjadrenia; ale teraz tu nie je čas rozprávať o okultnej stránke revolúcie v roku 1989 v Rumunsku. Mal by som ti povedať o tom, čo nové prinieslo do môjho života ďalšie desaťročie po revolúcii.

Na jar roku 1990, niekoľko mesiacov po tom, ako moc prešla do iných rúk, som bol prvýkrát prevezený zo základne v B... na základňu vo Valea Ursului, ktorá bola situovaná v blízkosti Hory G..., vedľa pohoria Retezat. Oproti základni, kde som strávil desať rokov môjho života, bola táto rozšírená o dve poschodia pod zemou. Dostupné vybavenie bolo najmodernejšie a personál veľmi dobre vytrénovaný.

Do konca roku ma plukovník oboznámil so skutočnosťou, že doktor Xien opustil Rumunsko z dôvodov nezávislých na jeho vôli. To ma trošku zarmútilo. Doktor Xien ma viedol cez komplikované spletence znalostí realít, o ktorých iní ľudia ani nevedia, že existujú. Jeho metódy boli zvláštne a početné, ale často tiché. V mojich očiach bol vysoko kompetentný duchovný majster s neoceniteľnou pomocou pri mnohých zložitých situáciách.

Faktom bolo, že on sám bol špeciálnou a okultnou ľudskou bytosťou, o ktorej dokonca ani rumunské orgány nevedeli mnoho, aj keď bol vždy pod ich drobnohľadom. Okamžitý a nevysvetlený odchod doktora Xiena ponúkol v mojom živote príležitosť na významnú zmenu.

Mal som dvadsať jedna rokov a mal som už veľa skúseností z činností v oddelení, pričom som navyše oplýval osobnými psychickými schopnosťami, ktoré mi pomohli prekonať mnohé citlivé alebo dokonca nebezpečné situácie. Berúc do úvahy tieto záležitosti a zároveň dodržujúc rady otca Arsenia, ktoré dostal pred piatimi rokmi, plukovník Obadea mi ponúkol prácu riaditeľa Oddelenia Nula. Vedel som, že to bol už dávnejší plukovníkov nápad, preto som túto ponuku okamžite prijal.

Táto práca ma postavila do veľmi silnej a mocnej pozície. Mojim jediným a priamym nadriadeným bol plukovník Obadea, pričom nad ním bola už len hlava štátu; a do určitej miery hlava tajnej služby v Rumunsku. Mohlo to zo strany plukovníka Obadeu zabrať v celku dosť zákulisných jednaní, aby som túto pozíciu dostal práve ja. Čo sa týka financovania oddelenia, jeho snahy boli taktiež úctyhodné, keďže oddelenie bolo v mnohých aspektov „duchom“ medzi ostatnými oddeleniami tajnej služby. Neexistovali žiadne externé archívy, žiadne spisy alebo informácie mimo oddelenia, potvrdzujúce jeho “život.“ Všetko bolo centralizované na základni Valea Ursului, kam mal prístup len povolaný personál. To je dôvodom, prečo o jej existencii skoro nikto nevedel a ešte menej o jej polohe.

Okrem zúčastňovania sa udalostí typu K vyžadovalo moje menovanie ako riaditeľa Oddelenia Nula rastúce cestovanie do viacerých oblastí krajiny. Vždy som mal k dispozícii limuzínu, dvoch bodyguardov a na priame vyžiadanie i helikoptéru, ktorá bola majetkom oddelenia.

V roku 1992 sa vzťahy medzi Oddelením Nula a Prezidentskou kanceláriou vyjasnili. Po smrti Ceausescua skoro nikto o existencii oddelenia nevedel, takže hlava štátu okamžite nariadila úplné podriadenie a politizáciu Oddelenia Nula prostredníctvom nevyslovenej, ale očividnej požiadavky, aby mala centralizovanú kontrolu nad všetkými štruktúrami rumunskej tajnej služby. Sprevádzal som plukovníka Obadeu na jeho tajné stretnutie s prezidentom. Trvalo viac než štyri hodiny. Hlava štátu chcela dokonca zmeniť štruktúru oddelenia a spojiť Oddelenie Nula s niekoľkými inými sekciami, „zdedenými“ z doby diktátorstva. No po našej prezentácii niekoľkých šokujúcich skutočností, ktoré sa objavili, ako aj ich značných následkov pre politickú a ekonomickú stabilitu krajiny, bola dosiahnutá s ohromeným prezidentom rovnaká dohoda, ako pred revolúciou s dodatkom, že hlava rumunskej tajnej služby musí byť o vývoji taktiež informovaná. Diskusia s druhým spomínaným sa uskutočnila o mesiac neskôr a nepredstavovala žiadne problémy. Naopak dokonca priniesla určité zlepšenia ohľadom správy a špeciálnych postupov.

Jedným z návrhov bolo zriadenie sekcie, pracujúcej ako „nárazník“ medzi tajnou službou a Oddelením Nula. V skutočnosti sekcia fungovala ako jednotka „zbierajúca“ a „triediaca“ špeciálne informácie, týkajúce sa tajnej oblasti záhadných objavov a udalostí. Keďže nie všetky také informácie a udalosti spadali pod Oddelenie Nula, niektoré boli presmerované na iné oddelenia rumunskej tajnej služby. „Nárazníková“ sekcia bola pomenovaná ako „Komisia pre analýzu neobvyklých udalostí“ a fungovala ako spoločný personál – teda personál rumunskej tajnej služby, i Oddelenia Nula. Avšak bolo rozhodnuté, že jeden z našich ľudí bude menovaný ako hlava sekcie kvôli jeho odbornosti v tejto oblasti. Tým menovaným do ako rozšírenie pozície, ktorú som mal v Oddelení Nula, som bol ja. Hlava rumunskej tajnej služby chvíľu protestovala s ohľadom na môj vek, ktorý bol významne pod oficiálne zavedenými štandardmi. Mal teda právo prezentovať svoj názor, že bolo nevhodné, aby tak mladý človek viedol efektívne činnosti takého rozsahu, ale plukovník Obadea ho nakoniec utíšil, prevezmúc celú zodpovednosť na seba.

Z dôvodu môjho absolútne špeciálneho postavenia tu bola potreba maximálneho stupňa slobody v činnosti. Táto podmienka dokonca prekonávala parlamentnú imunitu, pretože znamenala špeciálny prístup k tajným informáciám. Keďže moje pracovné pozície neboli politické, bol voľný prístup založený na špeciálnej identifikačnej karte, podpísanej osobne prezidentom, a nesúc sekvenčné číslo Oddelenia Nula/A-0 (...) v závislosti na počte tých, ktorým bola identifikačná karta vydaná. Je veľmi málo držiteľov takej identifikačnej karty a patria k najtajnejším jednotkám rumunskej tajnej služby a armády.

V rokoch 1992-1993 som si prešiel všetky spisy oddelenia, aby som sa oboznámil s aktuálnymi udalosťami. Prezrel som si bližšie všetky najtajnejšie prípady a zašiel na dobre ukryté a očarujúce miesta. Všetko je to súčasťou tajných záležitostí, ktoré sa nesmú nikdy odhaliť. Hlavné sídlo som zriadil na základni vo Valea Ursului; a súbežne s tým som založil druhý tím pre špeciálne zákroky pre menej podstatné prípady.

Do roku 2001 sme uspeli v rámci konsolidácie nášho „partnerstva“ s rumunskou tajnou službou a poskytli podstatné informácie Najvyššej rade pre národnú obranu (NRNO). Plukovník Obadea mi úplne dôveroval a dokonca i keď sa mu blížil dôchodkový vek, mal aj tak najväčšie potešenie zo spôsobu, akým sa viedlo oddelenie. Bol povýšený do hodnosti generála rumunskej tajnej služby a dá sa povedať, že mnohé z jeho plánov sa stali skutočnosťou. Toto je zhruba obraz súčasnej situácie v oddelení.

Rok 2002 bol prelomovým rokom, čo sa týka môjho zapojenia do veľmi dôležitých záležitostí a s hlbokými dôsledkami na národnej, i celosvetovej úrovni, ale o tom by sme sa mali baviť na našom ďalšom stretnutí, pretože je výsostne dôležité, aby sme sa zamerali čo najviac na základ, ktorý ti chcem odhaliť. Tým pochopíš, že skutočnosť je úplne iná, ako sú ľudia zvyknutí vnímať.

Zhlboka som sa nadýchol akoby som sa vrátil z dlhej cesty. Nemal som ani poňatia o tom, čo sa za chvíľku odhalí, ale mal som ten pocit, že sme sa dostali k veci. Cezar mi povedal, že to bolo hlavným dôvodom, prečo chcel po mne, aby som ten príbeh zverejnil. Stretol som sa s ním ešte dvakrát, kde mi podrobne vysvetlil udalosti, ktoré sa dajú považovať za kľúčové pre osud krajiny. Naposledy sme sa stretli v júni roku 2003 a to bola tá príležitosť, kedy som sa dozvedel o tom, čo viedlo k tajnej lokalite v pohorí Bucegi, kde sa uskutočnil o dva mesiace prevratný objav. Aj keď nabrali udalosti rýchly spád, Cezar mi umožnil neočakávané – byť prítomný na mieste objavu a vidieť sám tajnú konštrukciu vnútri pohoria a jej hlavné aspekty. To vyžadovalo špeciálne zásahy na jeho strane a hlavne na strane generála Obadeu, keď sa zdalo, že je všetko mimo kontroly. Rozhodnutie, aby som bol prítomný s ním na mieste skoro hneď po objave, bolo značne premyslené, pretože hneď po dvoch dňoch došlo ku komplikáciám. To bolo výsledkom amerického diplomatického tlaku, ktorý vyžadoval do značnej miery ich okamžitú prítomnosť na mieste s plne vybavenými tímami a výnimočnou technológiou. Od toho okamihu už nikto, mimo oprávnených osôb z prezidentskej kancelárie, nemohol prejsť cez ochrannú bariéru, kontrolovanú rumunskou a americkou armádou. To je dôvod, prečo si myslím, že som mal šťastie a dokonca privilégium mať tú možnosť skutočne vidieť to, čo mnohým ľuďom príde neuveriteľné. Počas niekoľkých hodín, ktoré som strávil v centrálnom okruhu objavu, mi Cezar v krátkosti rozpovedal o (niektorých dramatických) prvkoch spôsobu, ktorými bol objav uskutočnený. Taktiež mi vykreslil následky, ktoré to malo, ako aj hlavné prvky amerického zásahu.

V septembri 2003 som sa od neho dozvedel ďalšie správy prostredníctvom špeciálneho kuriéra, ktorý v priebehu posledných rokov dohadoval naše stretnutia. Avšak pri tej príležitosti mi kuriér umožnil telefonický rozhovor s Cezarom za použitia špeciálne chráneného zariadenia a súkromnej linky. Cezar mi potom povedal o niektorých súkromných záležitostiach rumunsko-amerických „jednaní,“ o ktorých sa nedávno dozvedel. Taktiež mi povedal, že musí ísť na „veľkú expedíciu“ za niekoľko dní a poskytol mi o tom určité všeobecné údaje. Nevedel ako dlho expedícia potrvá, ale sľúbil mi, že mi povie podrobnosti potom, ako sa vráti. Po chvíľkovom váhaní navrhol, že napriek tomu mám dostatok informácií, aby som vydal knihu, obsahujúc tieto záležitosti. Tak ako ja veril, že ľudia majú právo vedieť skutočnú pravdu a rozhodnúť sa o svojej budúcnosti. To bolo naposledy, kedy som mal s Cezarom verbálny kontakt.”

-pokračovanie-

Všetky časti seriálu postupne nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1506 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

„Víš, Lobsangu, to je poměrně dlouhé vyprávění a zavádí nás na spletité cestičky dávných dějin, o nichž nemají dostatečné znalosti dokonce ani někteří lámové. Ale stručně řečeno, stalo se asi toto: naše planeta už byla zralá k osídlení, a tak naši vládci rozhodli, který druh bytostí sem bude vysazen – a byli jsme to my, lidé. Vládci je nazývám proto, že to byli hlavní představitelé Zahradníků Země i dalších planet.

Na jedné vzdálené planetě, za hranicemi této galaxie se rozběhly přípravy a byla přichystána zvláštní kosmická loď schopná letět naprosto neuvěřitelnou rychlostí. A my jsme tam byli naloděni v podobě lidských embryí. Zahradníci nás prostě na tuto planetu nějak dopravili. Co se událo mezi přinesením zárodků a dobou, kdy povstaly první bytosti zvané lidé, dost dobře nevíme.

Za dobu nepřítomnosti Zahradníků se toho na jejich rodné planetě hodně událo. Stařičký vládce, nazvěme si ho “bůh”, už měl svá léta a objevili se někteří ničemové toužící po jeho moci. Podařilo se jim se tohoto “boha” zbavit a nastolit jiného – takovou loutku – takže ve skutečnosti se tito odpadlíci zmocnili vlády pro sebe samotné.

Když se kosmická loď vrátila z výpravy na naši planetu, zjistila posádka, že mnohé se změnilo a oni přicházejí do nepřátelského prostředí. Nový vládce se je dokonce pokusil zabít, jen aby se jich zbavil. Navrátivší se Zahradníci tedy raději pobrali pár žen své velikosti a zamířili zpátky do pozemské galaxie (víš, Lobsangu, galaxií je ve vesmíru obrovská spousta). Když dorazili zpět na naši planetu, kde vysadili lidské bytosti, nastolili tu svoji nadvládu. Postavili i různé stavby, jako třeba pyramidy, umožňující jim zachytit rádiovými vlnami cokoliv přicházejícího k Zemi. Lidské bytosti, které tu chovali, používali jako otroky vykonávající veškerou práci, zatímco Zahradníci si lebedili v přepychu a jenom lidem dávali příkazy, co a jak udělat.

Nakonec se tito muži a ženy, které bychom měli spíš nazývat nadmuži a nadženami, nabažili svých partnerů a docházelo k intimním stykům, jež vedly k nesvárům a všemožným nepříjemnostem. Jednoho dne však z vesmíru přiletěla kosmická loď, jejíž přítomnost obsluha radarů umístěných v pyramidách nezachytila. Ta loď byla obrovská a když přistála, vyšli z ní lidé, kteří si tady začali stavět obydlí. Ti, kdož naši planetu osídlili jako první, nesli nelibě přítomnost jiných a slovních potyčky záhy přerostly v bitvu. Konflikt se nějakou dobu vlekl a mezitím byly vyvíjeny ty nejďábelštější vynálezy. Nakonec lidem z oné veliké kosmické lodi došla trpělivost, a zapojili do boje koráby, které byly zřejmě ponechány v ústraní pro nejhorší případy. Tyto lodě shodily strašlivé bomby na místa, kde druhá skupina lidí pocházejících z vesmíru žila. Jednalo se o velmi účinný druh atomových bomb a všude, kde vybuchly, vymizel veškerý život. Zemi zahalila purpurová záře a muži se ženami, kteří byli původci teto zkázy, nastoupili zpátky na onu obrovskou kosmickou loď a odletěli.

V oblastech zasažených tímto náletem se sto let či ještě déle nemohla uchytit vůbec žádná forma života. Když účinky záření začaly konečně postupně slábnout, přeživší lidé se vynořili na zemský povrch hluboce poznamenáni a začali se kolem sebe rozhlížet v obavách z toho, co uzří. Postupně se z nich stali zemědělci obdělávající půdu dřevěnými pluhy a podobným náčiním.“

Ale pane, říkáte, že svět je starší než padesát milionů let… ach víte, je toho tolik, čemu vůbec nerozumím. Například ti muži tady, vůbec nemáme potuchy, kolik let jim je, nevíme, kolik dní, týdnů či staletí se nalézají tady ani jak bylo možné uchovat po celá ta léta čerstvé jídlo. Jak je to možné, že se ti lidé nerozpadli na prach?“

Láma se usmál. „Jsme negramoti, Lobsangu. Tuto planetu dřív obývali lidé mnohem chytřejší. Vystřídala se tu celá řada civilizací, víš. Například,“ a ukázal na knihu na polici, „tato kniha pojednává o takových lékařských a chirurgických postupech, o jakých jsme u nás v Tibetu v životě neslyšeli, přestože jsme byli mezi prvními, kdo tuto planetu osídlili.“

„Ale když jsme na takové výši, tak proč máme život tak těžký? V některých těch obrázkových knížkách, které jste přivezl z Kathmándu, je vyobrazena spousta věcí, o nichž u nás nemáme ani tušení, třeba kola, která u nás v Tibetu nemáme.“

Můj učitel odpověděl: „Nemáme, protože existuje velice prastaré rčení o tom, že jakmile Tibet dopustí vstup kol na svoje území, bude poroben velice nepřátelskou rasou. Proroctví našich předků jsou pravdivá, jako by snad nahlíželi do budoucnosti a já, mladý muži, tvrdím, že do ní nahlíželi skutečně a tady se seznámíš s přístroji, s jejichž pomocí uvidíš, co se stalo v minulosti, co se děje nyní i co se přihodí v budoucnosti.“

„Přece jen ale nechápu, jak může něco vydržet tak dlouho? Když se věci nechají ležet ladem, postupně chátrají, rozpadají se a přestávají být použitelné, jako to modlitební kolo ve staré lámáserii, jež jste mi ukázal. Taková nádherná práce, a přece rozbité a nepohyblivé. Jak mohli tito lidé dokázat uchránit věci před zkázonosným působením času, jak mohli zabezpečit, aby to tady pořád fungovalo? Vždyť se jen podívejte, jak se světla sama rozsvítí, jakmile vkročíme do nějaké místnosti. U nás přece nic takového nemáme a používáme páchnoucí máslové svíčky či louče. A najednou tady září stejné světlo jako denní, které není vytvářeno jako v té knížce, v níž jste mi ukázal, jak vypadají stroje působící na magnetické pole a generující to, co nazýváte elektřinou. A přece u nás nic takového nemáme. Jak to, že jsme tak izolováni?“ Byl jsem opravdu zmaten.

Láma se na chvíli odmlčel a potom pravil: „Ale ano, budeš se muset dozvědět i následující, vždyť z tebe bude ten nejvzdělanější láma, jaký kdy v Tibetu žil, a budeš schopen nahlížet do minulosti, přítomnosti i do budoucnosti. V tomto horském pásmu, kde se právě nacházíme, se takovýchto jeskyní vyskytuje řada a kdysi bývaly všechny vzájemně propojeny soustavou tunelů. Dalo se tak přecházet z jedné do druhé a ať se člověk ocitl kdekoli, pokaždé tam bylo dost světla a čerstvého vzduchu. Jenomže tehdy tibetská země ležela na mořském pobřeží a její obyvatelé žili převážně v rovině jen s několika mírnými kopečky a lidé těch dávných věků používali energetické zdroje nám úplně neznámé. Pak však přišla strašlivá katastrofa, když na druhé polokouli vědci ze země zvané Atlantida nechali vybuchnout příšernou výbušninu, která tento svět zničila.“

„Zničila tento svět?“ otázal jsem se. „Ale vždyť naše země je v pořádku, v čem tedy její zničení spočívá a jak ta zkáza světa vypadala?“

Láma vstal a vzal do ruky jednu knihu. Byla jich tam spousta, ale on vybral právě tuto a nalistoval v ní nějaké obrázky. Potom se obrátil ke mně a pravil: „Podívej se, jak tento svět kdysi býval zahalen oblaky. Slunce nebylo nikdy vidět a lidé ani nevěděli, že existují hvězdy. A právě v těch dobách se lidé dožívali několika set let a ne jako dnes, kdy umírají, sotva se něco naučí. Ta úmrtnost je způsobována škodlivým zářením pocházejícím od slunce a také tím, že zmizela ochranná vrstva mraků. Nebezpečné paprsky tak začaly na tuto planetu dopadat a prosakovat do ní, což s sebou přineslo všemožné druhy nemocí včetně duševních poruch. Tak se tehdy celý svět otřásl tím strašným výbuchem a pak ho ovládla vřava. Atlantida, rozkládající se tehdy daleko odsud na protější straně planety, zmizela ve vlnách oceánu, zatímco tady u nás v Tibetu došlo k vyzdvižení země do výšky kolem sedmi, osmi a víc tisíc metrů nad mořem. Zdraví obyvatelstva se zhoršilo a lidé po dlouhou dobu zmírali v důsledku nedostatku kyslíku a účinkem škodlivých paprsků, které v těchto extrémních nadmořských výškách působí silněji.“

Znovu se odmlčel, chvíli si třel nohy, které ho musely náramně bolet, a potom pokračoval: „Jedna odlehlá oblast naší země zůstala ležet na mořském pobřeží a její obyvatelstvo se začalo od zdejšího odlišovat čím dál víc. Začali hloupnout, neměli žádné chrámy, neuctívali žádná božstva a ještě i v dnešních dobách jezdí po vodě v kožených člunech a věnují se lovu tuleňů, ryb a dalších živočichů. Žijí tam veliká zvířata s ohromnými parohy, ale tihle lidé jich spoustu vybili, neboť se živí jejich masem. Rasy, které s nimi přišly do styku, nazvaly tyto obyvatele dalekého severu Eskymáky. V naší části Tibetu jsou soustředěni ti nejlepší: kněží, mudrci a věhlasní lékaři, zatímco na území, jenž se od Tibetu odlomilo a propadlo až na úroveň moře, lépe řečeno na území, které na přímořské úrovni zůstalo, žilo obyvatelstvo podřadné mentality, složené převážně z obyčejných lidí, manuálních pracovníků, drvoštěpů a nosičů vody. Na tomto vývojovém stupni ustrnuli po dobu delší než milion let. Život na malých zemědělských usedlostech zůstal nezměněn v každodenním běhu staletí za staletím.“

Dr. T. Lobsang Rampa

-pokračovanie-

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese

TIBETSKÁ SÁGA. Z anglického originálu Tibetan Sage přeložila Jitka Badoučková.

KNIHU bolo možné zakúpiť i na tejto adrese

 

Súvisiace:

LOBSANG RAMPA: Tak byly vybudovány pyramidy
http://www.kemet.sk/clanok/lobsang-rampa-tak-byly-vybudovany-pyramidy

Seriál: Utajované dejiny Zeme
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-utajovane-dejiny-zeme

Dávne technológie – technológie Bohov
http://www.cez-okno.net/rubrika/davne-technologie-technologie-bohov

LOBSANG RAMPA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/lobsang-rampa-vyber

Editoriál: LOBSANG RAMPA
http://www.cez-okno.net/clanok/editorial-lobsang-rampa

 

Bol som úplne zaskočený. Vedel som, že Cezar má zvláštne psychické schopnosti, o ktorých mi povedal len to nutné minimum, s maximálnou skromnosťou a čo najprirodzenejším spôsobom. Navyše len dva alebo trikrát svoje schopnosti prejavil v mojej prítomnosti. Bolo to v kľúčových situáciách, a len aby nepriamo dokázal, že jeho príbeh nie je fikciou. Dokonca aj potom boli jeho činnosti prirodzenou súčasťou situácie, v ktorej ich použil tak, aby nepritiahol veľa pozornosti. Ale do tej doby som aj tak nevedel, že má schopnosť si zistiť informácie, keď tým smerom zapojí svoju myseľ v priebehu meditácie. Nemohol som pochopiť ako to vôbec bolo možné. Chtiac sa dozvedieť viac o tom tajomstve som sa ho spýtal, ako sa mohol dostať k informáciám, o ktorých predtým nič nevedel.

„Dá sa povedať, že sofistikované pole znalostí, ktoré vyvolám v priebehu meditácie, keď sa chcem dostať k informáciám, je určitým druhom éteru; ale nie je to éter, o ktorom hovoria súčasní vedci,“ začal Cezar svoje vysvetľovanie. „Z tejto reality pochádzajú všetky veci a javy, všetky myšlienky a hmota rôzneho druhu: a vo všeobecnosti všetky informácie, ktoré nadobúdajú podobu v hmotnom svete. Je to práve z tohto nekonečného oceánu konkrétnych „kódov,“ odkiaľ všetky naše zámery, myšlienky a nápady získavajú jasný tvar a dostávajú sa do skutočnosti na úrovni vnímania bežnej bytosti v hmotnom svete.

Predstav si napríklad masu vznášajúcej sa pary. Tá pozostáva z vodných výparov, pozostávajúcich z malých častíc, pohybujúcich sa vo vzduchu. Ak sa privedie teplotu k nižšiemu bodu, potom vodné výpary kondenzujú a zmenia sa na vodné kvapky – to znamená, že budú v kombinovanom stave hustejšie ako výpary, ktoré reprezentujú plynné skupenstvo vody. Ak sa teplota dostane ešte na nižšiu úroveň, potom sa kvapalná voda dostane do skupenstva ľadu, čo je pevná hmota, najhustejšia z kombinovaných stavov. Princíp je jednoduchý: tie isté atómy vody, najprv ako výpary, sa potom menia postupnou transformáciou na ľad.

Prostredníctvom analógie – akýkoľvek typ informácie, ktorý nadobudne tvar v hmotnom svete, sleduje tú istú cestu zhora nadol. Vo svojom surovom, latentnom stave, nie je informácia nič iné, len určitou formou vibračnej energie, špecifickej pre každý jeden prvok. Jemný univerzálny éter, ktorý som spomínal už skôr, je prostredie, prispôsobujúce sa nekonečnosti myšlienok, nápadov, zámerov a možností. Preto je to všetko o prístupe k informáciám na príslušnej vibračnej úrovni, ktorá je súčasťou nekonečného oceánu energetických vibračných frekvencií v rámci univerzálneho éteru. Toto je najťažšie vykonať, keďže v prvom rade musí človek disponovať príslušnou úrovňou vedomia, aby bol schopný si uvedomiť existenciu univerzálneho éteru; a samozrejme musí mať tú schopnosť presnej voľby cielenej energetickej vibračnej frekvencie z mnohých dostupných.“

Cezar nakreslil obrázok na kuse papiera pre lepšie porozumenie.

„Zameraná myseľ, ktorá je dobre pripravená a očistená od zlých a parazitických myšlienok, má schopnosť úspešne preniknúť do jemných úrovní prejavu, do úrovne univerzálneho éteru, o ktorom som ti povedal; ktorý pripomína gigantický priestor veľmi špeciálneho charakteru. V tomto extrémne rozľahlom priestore môže človek identifikovať špeciálnu „stopu“ alebo konkrétnu vibračnú frekvenciu akéhokoľvek aspektu, bytosti, predmetu alebo javu, ktorá ho zaujíma. Skutočná výzva leží v správnej voľbe konkrétnej vibračnej frekvencie, ktorú jedinec hľadá, ako keď hýbeš spínačom nahor a dolu po škále frekvencií pri hľadaní kanálu rádia.

Obr. AKO MYŠLIENKY NADOBÚDAJÚ TVAR V HMOTNOM SVETE

Pravdepodobne sa spýtaš, ako je myseľ schopná zvoliť si len jednu špecifickú frekvenciu z nekonečného množstva, ktoré je k dispozícii. Proces je jednoduchý a založený na všeobecnom zákone vibrácie. Všetko, čo existuje vo vesmíre a je definované určitým spôsobom (či ako bytosť, predmet, jav alebo emócia), disponuje vibračnou „známkou,“ špeciálnym, „markerom,“ ktorý si nemožno pomýliť a ktorý umožňuje jeho identifikáciu kdekoľvek vo vesmíre. To je tzv. individuálna vlnová dĺžka, v mnohom pripomínajúca DNA špirálu, unikátnu pre každú jednu bytosť. Človek potrebuje len stlačiť tlačítko z jednej vlnovej dĺžky na príslušnú, ktorú chce. To je základný zákon fyziky a nazýva sa zákon rezonancie.

Samozrejme, že to všetko si vyžaduje dostatočnú a ťažkú prax, ale výsledky sú tak odmeňujúce, ako je tá snaha náročná. Nerobil som nič iné, než aplikoval verne tento princíp, zameriavajúc sa na „detailný obraz“ alebo „vlnovú dĺžku“ človeka, ktorého som očakával, aj keď som ho vôbec nikdy predtým nestretol a nevedel som o ňom nič, okrem informácie, ktorú som mal od generála Obadeu.“

Aj keď skromná, bola tá informácia predsa len dostatočná.

„V relatívne krátkom čase vytvorila moja silná a zameraná myseľ potrebné podmienky pre rezonanciu s „detailnou známkou“ danej osoby. Musím ti povedať, že je na tom jave viac, než čo som ti popísal. Potrebuješ dlhú dobu náročnej praxe, aby si to bol schopný vykonať, čo taktiež vyžaduje veľmi vysokú úroveň vedomia. Presnosť informácií, ktoré sa človek chce dozvedieť, záleží na jednej strane na čistote jeho mysle – ktorá musí byť v danej chvíli stála ako povrch horského jazera – a na druhej strane na schopnosti vyvolať špecifické rezonančné podmienky živou a silnou evokáciou toho, čo si človek zaumienil sa dozvedieť. V danej chvíli si človek „vyladí“ (s väčšou či menšou mierou presnosti) špecifickú vibračnú frekvenciu toho, čo evokuje. Ak v danom pokuse uspeje, dostane človek priamy, či intuitívny prístup k hlavnému detailnému výsledku osoby, ktorej sa to týka, so všetkými aspektmi, dokonca aj keď daná osoba verí, že tieto aspekty sú iným ľuďom neznáme. Je pravda, že ako som ti povedal, problém je komplexnejší, keďže je tam viac premenných, ako je potrebné, mimo iné aj ľudská snaha tým smerom, ale dôležitý je fakt, že túto schopnosť môže nadobudnúť každá bytosť obdarená vôľou a vytrvalosťou. Ale vrátim sa k tomu stretnutiu, za ktorým viazne mimoriadne dôležitý, tajný dôvod, ktorý mi nebol predsa len jasný hneď na začiatku.“

Cezar mi potom detailne osvetlil záhadné stretnutie na základni Alfa, ktorého dôležitosť otriasla mojou základnou vierou a dodala mi konečný dôvod pre napísanie tejto knihy. Avšak v záujme prirodzeného toku príbehu, ako aj kvôli ľahkosti vyjadrovania, zopakujem to všetko presne tak, ako sa to stalo medzi Cezarom a záhadnou osobou...

-pokračovanie-

Ak chcete byť informovaní o dokončení príbehu, napíšte na: redakcia@cez-okno.net, budeme Vás informovať mailom, pozn. red.

Všetky vydané časti seriálu nájdete na tejto adrese.

Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 968 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX

Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 

Súvisiace:

Remote viewing - diaľkové nazeranie
http://www.cez-okno.net/rubrika/remote-viewing-dialkove-nazeranie

Parapsychológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/parapsychologia

Odhalenie
http://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 

„Atlantid?“ pomyslel jsem si v duchu, „ta oblast se přece jmenovala Atlantida,“ a lámovi jsem to řekl. Dobrosrdečně se zasmál a odpověděl: „Ne, ne, Lobsangu, žádné jedno místo zvané Atlantida neexistovalo, je to všeobecný název mnoha zemí, které se beze stopy sesuly na dno oceánu.“
„Ach, já jsem se domníval, že Atlantida byla místem tak vyspělé civilizace, že pro ní jsme jen tlupa vesnických balíků, a vy teď najednou prohlásíte, že žádná Atlantida neexistovala.“

Vložil se mi do řeči a vysvětlil: „V téhle věci existuje spousta zmatků a dnešní vědci odmítají uvěřit pravdě. Skutečnost je přitom následující: Kdysi v pradávných dobách tvořil povrch této planety pouze jediný světadíl obklopený vodou, až časem se v důsledku zemských vibrací vyvolávaných například opakovaným zemětřesením celistvá masa rozlomila na několik částí, a pokud ryto ostrovy měly rozlohu větší, byly nazvány světadíly. Postupně se od sebe vzdalovaly, a tím pádem obyvatelé těchto ostrovů zapomínali svůj původně jednotný prajazyk a přecházeli k místnímu nářečí jako všeobecnému jazyku. Před mnoha a mnoha lety lidé nepoužívali mluvenou řeč, nýbrž všichni ovládali telepatii. Našli se ale ničemové, kteří zneužili možnosti vědět, co kdo komu sděluje. Nakonec se ustálilo, že vůdcové jednotlivých společenství vymýšleli jazyky pro použití v situacích, kdy se chtěli vyhnout telepatii, aby obsah sdělení nemohl kdokoliv zachytit. Postupem času se užívání jazyka šířilo čím dál víc, zatímco umění telepatie upadlo v zapomnění, až na pár výjimek třeba tady v Tibetu. My dokážeme komunikovat přenosem myšlenek dodnes. Já jsem se například odsud spojil s přítelem v Čokpori a sdělil mu, v jaké situaci se nacházíme. Odpověděl mi, že uděláme nejlépe, když zatím zůstaneme, kde jsme, protože venku zuří bouře a sestup po horském svahu je v tuto chvíli nesmírně ztížený. Podotkl, že příliš nezáleží na tom, na jakém místě se nacházíme, pokud se tam něčemu novému učíme, a já mám za to, že nových věcí se tady naučíme opravdu spoustu...“

„...Pane, jak to že je tohle místo v tak dobrém stavu ještě po více než milionu let? Mně se to pořád zdá nemožné. Všechno se opotřebuje a zchátrá, ale odsud jako by obyvatelé byli odešli teprve včera. Mně to prostě stále nejde na rozum a jasná mi není ani ta záležitost Atlantidy.“

„Jak už víš, existuje stav zvaný pozastavená animace. Ve skutečnosti tito lidé, tito Zahradníci Země, byli vystaveni nemocem stejně tak jako my, ale nemohli být pořádně ošetřováni a vyléčeni prostředky vyskytujícími se na této planetě, takže pokud se někdo roznemohl opravdu vážně a jeho uzdravení se vymykalo možnostem, jež zdejší podmínky Zahradníkům skýtaly, pak tyto pacienty uvedli do stavu pozastavené animace a uložili je do zvláštní schránky. Zůstávali naživu, ale jen v té nejmenší možné míře. Tlukot srdce nebylo slyšet a pochopitelně nebyl patrný ani žádný dech. Člověka bylo možné uchovat v tomto stavu po dobu nanejvýš pěti let. Každoročně však přilétala kosmická loď, aby tyto schránky pobrala a přepravila nemocné k léčbě do zvláštních nemocnic v Domově Bohů. Když je tam dali do pořádku, byli zas jako znovuzrození.“

„A co si myslíte, pane, o těch jiných tělech, ženských i mužských, ležících v kamenných rakvích? Jsem si naprosto jistý, že tito lidé jsou mrtví doopravdy, ačkoliv jako živí vypadají a zdají se zdraví. Proč tu jsou, co jsou zač?“

„Zahradníci Země jsou lidé nadmíru činorodí a jejich nadřízení ještě víc, a pokud se chtěli přesvědčit o skutečné situaci mezi pozemšťany, stačilo převzít některé z těchto těl. Jejich astrální tělo do tohoto hmotného těla vstoupilo, ostatně jsou to opravdu jenom schránky, a znovu je uvedlo do chodu. A tak se člověk náhle stal třeba třicetiletým mužem či osobou jakéhokoliv jiného vhodného věku, přičemž se vyhnul všemu tomu zdržování a trápení při porodu, dětství, volby povolání, dokonce i životního partnera. To všechno mohlo mnohé zkomplikovat. Proto jsou taková těla udržována v dobrém stavu a stále připravená přijmout »duši«, která je na určitou dobu znovu uvede v činnost. Reagují na dané podněty a tělo se řádně pohybuje a dokonale se podvoluje vůli dočasného obyvatele této tělesné schránky. Takových lidí, jež podstoupili transmigraci, je mezi námi řada. Jsou tady proto, aby na lidskou společnost dohlédli a pokusili se omezit sklony k násilí, jimiž pozemšťané tak oplývají.“

„To mi připadá naprosto úchvatné a téměř k nevíře. A co ta těla odpočívající nahoře v Potale ve zlatých schránkách? I ta jsou určena k dalšímu použití?“

„Propána, to ne, v tomto případě se jedná o pozemské lidské bytosti vznešenějšího druhu, a když jim tělo odumře, jejich vědomí se přemístí do vyšších sfér. Někteří se odeberou do astrální říše, kde stráví určitý čas studiem některých jeho dalších obyvatel. Budu ti ale o tom muset asi povědět víc, stejně tak jako o říši zvané Patra. Pokud vím, my tibetští lámové jsme jediní, kdo o existenci Patry něco víme. Jedná se ale o záležitost příliš závažnou, než abychom ji mohli uspěchat...“

Dr. T. Lobsang Rampa

-pokračovanie-

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese

TIBETSKÁ SÁGA. Z anglického originálu Tibetan Sage přeložila Jitka Badoučková.

KNIHU bolo možné zakúpiť i na tejto adrese

 

Súvisiace:

LOBSANG RAMPA: Tak byly vybudovány pyramidy
http://www.kemet.sk/clanok/lobsang-rampa-tak-byly-vybudovany-pyramidy

Seriál: Utajované dejiny Zeme
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-utajovane-dejiny-zeme

Dávne technológie – technológie Bohov
http://www.cez-okno.net/rubrika/davne-technologie-technologie-bohov

LOBSANG RAMPA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/lobsang-rampa-vyber

Editoriál: LOBSANG RAMPA
http://www.cez-okno.net/clanok/editorial-lobsang-rampa

 

Vývojová cesta Kozoroha vede z bázlivé úzkosti kategorické neústupnosti, z depresívního nátlaku a chladného odporu na vrchol soucitné jasnosti a tiché, čisté skromnosti. Jeden z pólů individualizační osy Rak/Kozoroh ztělesňuje stáří a zralost proti dětské flexibilitě račí symptomatiky. Stařec (Kozoroh) a malé dítě (Rak) se vzájemně doplňují.

Osa Rak/Kozoroh je takzvaná časová osa. Rak symbolizuje minulost ze současného pohledu, zatímco Kozoroh představuje čas v jeho trvání, v jeho věčném postupu od minulosti přes současnost až do budoucnosti. Kozoroh je symbolem věčnosti, nekonečného pomalého tikání věky starých hodin, míjejícího času v přesýpacích hodinách. Kozoroh stojí na začátku své cesty jako člověk bez dětskosti, jehož doba mládí zdánlivě zcela bez účinku míjí. Je stále starý a neví nic o tom, co znamená stálé dětské hraní.

Člověk neznající dětství, zato od začátku — překvapen vážností života — přebírá povinnost. Antika to ilustrovala v mytologii panovníkem Kozoroha Kronem/Saturnem. Tento příběh začíná záhubou kreativity, představované osobou jeho otce Úrána. Úrános byl svým synem Kronem/Saturnem vykastrován srpem žence (ten později zůstal Saturnovým symbolem) a tím připraven o téměř opájející schopnost tvoření.

Před svým zabitím plodil Úrános ve své náhle šílené kreativitě všechna možná bizarní stvoření Tak se stalo Saturnem ovládané znamení Kozoroh symbolem nepřátelství kreativity, nositelem jasného nekreativného pořádku, který nedovoluje žádné výjimky z přísných jednou provždy daných pravidel.

Za druhé nám vypráví mýty o tom, že Kronos/Saturn své vlastní děti hned po porodu polykal ze strachu před proroctvím, že i jeho zbaví vlastní syn moci (Jeho syn Zeus/Jupiter ho skutečně podle předpovědi jako nejvyšší z bohů přemohl a poslal do vyhnanství. Dia zachránila lstí před předurčením osudu jeho matka a Kronova manželka Rhea.)

Toto polykání vlastních dětí ukazuje metaforicky na typicky kozoroží potlačování vlastního dětství ze strachu, že prožíváním dětství ztratí moc a pozici.

Kozoroh 1

Na 1. vývojovém stupni začíná boj o pozici jak poníženým na autoritě závislým tak i bezohledně krutým způsobem. Vlastnost Kozoroha, pohybovat se v jím silně pociťované hierarchii života usilovně nahoru, se zde projevuje sužující závistí k tomu, kdo si polepšil, vynuceným skrblictvím v zájmu materiálního zajištění vlastní pozice, depresívním strachem před chudobou — které se právě proto také často vystavuje -- a v úzkoprsé neústupnosti.

Článok nájdete na tejto adrese

Nicolaus Klein

Zdroj: http://www.energiezivota.com/

KNIHU nájdete na tejto adrese

 

Súvisiace:

Heraklove úlohy
http://www.cez-okno.net/clanok/heraklove-ulohy

Seriál: Astrológia ako duchovný rozvoj
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-astrologia-ako-duchovny-rozvoj

ENERGIE ŽIVOTA Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/energie-zivota-vyber

 

“Podél velké Řeky Kemetu, po proudu i proti proudu, stojí chrámy jako alej pochodní. Svatyněmi zní hlasy kněží a nádvořími se rozléhají kroky těch, kdo nosí Sandály. Ale kněží našich dětí jsou zatím ještě také dětmi. A tak každoročně, sedmého dne sedmého měsíce, jsou do chrámů přivedeny děti, které dovršily sedm let, a věštci zkoumají jejich cesty. Ty děti, které nosí svá těla lehce a které na své dlouhé pouti chodí po stezkách kněží, se pak ve svých dvanácti letech vrátí zpět do chrámu k dalšímu cvičení, aby se při tomto svém návratu staly životodárnou krví srdce Kemetu.”

 

☥

 

Srdce Kemetu

 

Podél velké Řeky Kemetu, po proudu i proti proudu, stojí chrámy jako alej pochodní. Svatyněmi zní hlasy kněží a nádvořími se rozléhají kroky těch, kdo nosí Sandály. Ale kněží našich dětí jsou zatím ještě také dětmi. A tak každoročně, sedmého dne sedmého měsíce, jsou do chrámů přivedeny děti, které dovršily sedm let, a věštci zkoumají jejich cesty. Ty děti, které nosí svá těla lehce a které na své dlouhé pouti chodí po stezkách kněží, se pak ve svých dvanácti letech vrátí zpět do chrámu k dalšímu cvičení, aby se při tomto svém návratu staly životodárnou krví srdce Kemetu.

Ty, které si jasně pamatují své sny, nebo které nesou znamení, že před svým narozením začaly létat, se učí, jak posilovat svá křídla, aby se jim zdály pravdivé sny. Stanou se Stopaři Šakala, a když se brána jejich spánku stane trvale otevřenými dveřmi, jimiž září Světlo, vedou druhé soumrakem země, tak jako je vede Anup po Veliké cestě.

Ty děti, které se dívají na jasnou hladinu řeky a vidí v ní obrazy zřetelněji než ve snu, se cvičí, jak opustit své tělo a oblétnout zemi, a přitom popisují, co při svém putování vidí. Vidí to tak jasně, jako by to byly obrazy v naleštěné míse, v zrcadle nebo na stříbrném povrchu pyramidy. Stanou se z nich jasnovidci, kteří rychle přehlédnou zemi jako bystrooký pták, takže pod jejich dohledem je zajištěn její klid. A někteří z nich se stanou Jasnozřivými bohyně Maat; sdělují, co vidí, když cestují říší ducha.

Děti, za jejichž očima mocně pulzuje život, se učí, aby se staly Ptahovými knězi a Život mohl proudit jejich branami. Tak jako nosič vody naplní u řeky své kádě, aby osvěžil zeleň na vlastní zahradě, budou tito léčitelé nabírat vodu z řeky Života, aby ji dali tomu, kdo po ní žízní. Budou lidem dávat zdraví, tak jako záplavy přinášejí život polím. Někteří z nich se vydají na cesty pod vedením Sokola. S mečem Horova kněze v rukou dokážou přetnout řetězy těch, kteří jsou připoutáni v nej vzdálenějších jeskyních zásvětí, a zlo uvrhnou do ohnivého jícnu. Budou válčit s nejvyššími Sutechovými stvůrami a svou mocí zdrtí útoky ničivých pohledů.

Děti, které prohlédají temnou záclonou svých víček, se učí být proroky. Ale vybírají se jen ty, které mají mužská těla, protože to je nejnáročnější ze všech chrámových cvičení. Tělo musí být pevnou tvrzí, aby toto tříbení ducha přečkalo bez úhony. Jejich těla nemohou být jen něžnými schránkami, protože po probuzení vidí i to, co jim zahlédnou jen ve spánku. A i když se vrátí do svého těla, nemohou uniknout nezemským duchům nebo démonům zásvětí. Jsou-li nositeli Šarlatového pera Maat, žádná opona na zemi nezastře jejich pohled. Podívají se na nemocného a vědí, co je příčinou jeho choroby. Podívají se na člověka a vidí jeho ba zřetelně jako namalované, stejně jako povahu jeho srdce. Uvidí vzpomínky na dávné zlo, které potřísnilo místo, kde se odehrálo. A uvidí, kde se někdy dávno stala křivda nebo kde v nějaké místnosti nechal zapomenutý zármutek stopy, zřetelnější než krvavé skvrny na podlaze. Uvidí lidi bez těla, tak jasně, jako by byli obaleni masem, ať už je jejich duch volný nebo je připoután k zemi, pro jejich hloupost či proto, že k tomu byli odsouzeni. Dokážou číst v kameni záznamy, které nikdy nebyly zapsány, ale které žijí v paměti, a poskytnou svědectví těm, kdo mohou propůjčit svůj jazyk a tuto schopnost mají také Jasnozřiví bohyně Maat. Povedou mocný boj se zástupy Temnoty, jelikož budou válečníky Šarlatu, na zemi i mimo ni, a protože uvidí pravdu, budou za ni slavně bojovat.

Tyto legie Okřídlených, které různými způsoby cvičily svou vůli, se stanou součástí mohutného mračna oštěpů, ochraňujících nás před zničující černou vlnou, která by nás chtěla zaplavit ve jménu Sutechovu.

VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese

 

Súvisiace:

Egypt - Odhalenie
http://www.kemet.sk/zakazana-egyptologia

 

Nádeje na objavenie tajnej komory na gízskej náhornej plošine, domove Veľkej Pyramídy a Veľkej Sfingy, neboli ešte nikdy také veľké. Kým píšem tieto riadky (koncom februára 2014), Egypťania odišli k volebným urnám a hlasovali za novú ústavu. Čoskoro sa uskutočnia prezidentské voľby a následné vytvorenie parlamentu. Práve sa vytvára nový Egypt a dúfajme, že zároveň aj nové a osvietenejšie ministerstvo starožitností. Všetky významnejšie pokroky v hľadaní tajných komôr v Gíze a stratených vedomostí o veľkých pyramídových staviteľoch Egypta zmaril „kráľ pyramíd,“ impozantný a ukričaný minister starožitností Zahi Hawass. V júli 2011 však Hawassa zosadili jeho vlastní ľudia a vzduch pre hľadanie je znova čistý.

Aby sme naozaj pochopili tajomnosť a rozsah toho, čo sa v Gíze môže objaviť, musíme sa vrátiť k pôvodu a histórii tohto hľadania. Pretože história príbehu, ktorý chcem porozprávať, je naozaj zvláštna a zároveň aj kontroverzná. Je to história starodávneho tajomstva, ktoré prenasledovalo predstavivosť hľadačov z generácie na generáciu a ktoré v posledných rokoch rozdelilo vedeckú obec a spôsobilo akademický rozruch a debaty po celom svete. Niektorí si myslia, že ide len o snívanie alebo výplod fantázie, alebo dokonca podvod. Iní ho však naozaj považujú za možnú a takmer potvrdenú historickú realitu, hmatateľný fakt, ktorý sa už čoskoro potvrdí úderom lopaty alebo vŕtačkou. Pretože naozaj existuje možnosť, že hlboko vo vnútri najstaršej, najväčšej, najvyššej, najposvätnejšej pamiatky na našej planéte leží prísne strážené tajomstvo. Vo vnútri Veľkej pyramídy v Gíze, zahalenej do závoja temnoty v posvätnom tichu, sa možno nachádza tajná komora alebo aj niekoľko komôr, čakajúcich na to, aby sa najmenej po štyroch tisícročiach znova otvorili.

Táto komora by mohla byť nezvyčajne cenným archeologickým nálezom, víťazstvom v oblasti egyptológie, ktoré môže ďaleko prekonať objav neporušenej hrobky Tutanchamona z roku 1922. Ale to ešte nie je všetko. Náhorná plošina Gíza sa nakoniec zjavne rozhodla odhaliť všetky svoje tajomstvá naraz, keďže neďaleko od Veľkej pyramídy, v plytkej enkláve na východe, sa nachádza aj Veľká Sfinga. Aj ona možno vo svojich útrobách stráži obrovský poklad: legendárnu „Sieň záznamov“ civilizácie, ktorá sa dávno stratila v závoji času.

Miesto a možné vchody do takýchto tajných komôr vo Veľkej pyramíde a pod Veľkou Sfingou sú známe od začiatku roku 1993. A predsa, aj keď to znie frustrujúco, Zahi Hawass úporne zabraňoval všetkým snahám o potvrdenie existencie tajných komôr. Alebo nie? Čo ak sa vykonávali tajné pokusy urobiť mimo dosahu verejnosti, akokoľvek zvláštne to znie, aj mimo dosahu samotných egyptských úradov? Je niečo také vôbec možné? Existuje tu nejaké sprisahanie, v ktorom by mohol byť zapletený nielen Hawass, ale aj iné osoby a inštitúcie?

Keď som v roku 1998 začal písať túto knihu, mojím pôvodným zámerom bolo napísať historický záznam na podklade príbehov o expedíciách a ľuďoch, ktorí sa zúčastnili tejto drámy. Za posledné dve desaťročia medzinárodné médiá a internet spôsobili veľký zmätok a nedorozumenia o tom, čo sa vlastne v Gíze deje. Ja by som teraz rád prezradil výsledky môjho podrobného výskumu a odhalil pravdu. Pripravte sa však na to, že pravda vám chvíľami bude pripadať zvláštnejšia ako fikcia. Tridsaťpäť rokov som odhaľoval tajomstvá tohto miesta a od roku 1992 robím výskum priamo na mieste a v zákulisí a zhromaždil som tak množstvo rukolapných dôkazov, ktoré uvádzam v jednotlivých kapitolách tejto knihy.

Vzhľadom na to, súdny systém, ako aj egyptológovia, boli pevne rozhodnutí zostať buď ticho, alebo skryť pravdu pod koberec, cítim, že je mojou povinnosťou a zodpovednosťou, a možno aj mojím poslaním, odhaliť celý príbeh verejnosti - objektívne, nezaujato a predovšetkým podložený dôkazmi na podporu mojich tvrdení. Musím sa však priznať aj k tomu, že čím viac som uvažoval nad tým, ako rozčleniť svoju knihu, tým viac mi dochádzalo, že tu musí existovať niečo iné, niečo také nenápadné a také podprahové, že to nemožno nijako racionálne vysvetliť, ale napriek tomu je to prítomné. Toto niečo, o existencii čoho som presvedčený, hoci zatiaľ neviem, ako to odhaliť, je niečo s obrovským významom pre ľudstvo na našej planéte. Má to niečo spoločné s číslami, zlomkami a s podivnými matematickými konštantami a astronomickými súradnicami. Skrátka, niečo, čo nie je vyjadrené v starodávnych znakoch a symboloch, čiže v hieroglyfoch, ktoré sa nachádzajú v prastarých egyptských pamiatkach na iných miestach, ale skôr v tom, pre čo nemám žiaden lepší výraz a nazývam to preto len „univerzálnym jazykom“. Na to, aby sme tomu mohli porozumieť, „uzrieť“ to a pochopiť význam, bude treba určitú intelektuálnu archeológiu, takpovediac zasvätenie, čo vám aj navrhujem. Na vyriešenie treba zložiť kúsky obrovskej historickej hádanky a ja som sa na túto neľahkú úlohu podujal.

Nezvyčajní pátrači

Zvody tajnej komory alebo Siene záznamov v Gíze roznietili fantáziu mnohých ľudí a v priebehu histórie sa do jej hľadania zapojili zástupy nezvyčajných pátračov: usadených vedcov aj špekulantov riešiacich záhadu vo svojej obývačke, významné akademické inštitúcie aj pochybné spolky médií, renomovaných archeológov aj neškodných amatérov a naoko ničím nevyčnievajúcich rojkov, neochvejných skeptikov aj duchovných vodcov hnutia New Age... Všetci títo ľudia spolu vytvárajú kolorit charakterov, z ktorých niektorí prešli okolo seba, keď hľadali v Gíze svoju verziu pravdy. Keby sme sa chceli nejakým spôsobom pokúsiť zhodnotiť všetkých týchto pátračov a podivné aktivity v Gíze z pohľadu nezaujatých pozorovateľov, museli by sme sa prebrodiť neuveriteľnou spleťou navzájom si odporujúcich príhod, „oficiálnych“ oznámení, a samozrejme, zaručených fám z internetu. Nuž a treba samozrejme zobrať do úvahy aj podozrivé ticho egyptských autorít a egyptologickej komunity. Keď k tomu pridáme pomerne chaotické správanie hlavných účastníkov, nutne to povedie k tomu, že mnohé dôverčivé aj menej dôverčivé duše, začnú snovať konšpiračné teórie zahŕňajúce zahraničné vlády, agentov CIA, mocných obchodných magnátov a egyptských vládnych úradníkov. A sem-tam dokonca aj mňa!¹

Výsledkom je realita zmiešaná s fikciou, fakty zmiešané s fantazmagóriami a pravda zmiešaná s nepravdami, čo ďalej rozmazáva a skresľuje vierohodnosť toho, čo sa malo (a ešte stále má) odohrávať v Gíze. Jedno je však takmer isté: na tejto zaprášenej náhornej plošine v Gíze sa odohráva jedna z najzaujímavejších a najvýznamnejších hier v histórii: hľadanie, ničoho menšieho než duchovného a kultúrneho pôvodu civilizácie a, možno dokonca aj jej osudu.

Dôkazový materiál

Jedným z hlavných cieľov knihy „Tajná komora,“ aj keď rozhodne nie jediným, bolo stručne a jasne zhrnúť históriu udalostí, ktoré sa odohrali na pozadí tohto hľadania. Podnikol som preto všetko, čo som mohol, aby som mal istotu, že som použil len zdokumentované dôkazy a spoľahlivé informácie. Keďže som bol do tohto historického hlavolamu hlboko zainteresovaný, zhromažďovanie a triedenie údajov, niektorých z nich veľmi dôverného charakteru, mi trvalo približne dve desaťročia. Mimoriadny príbeh, ktorý sa nám odohráva pred očami, je zároveň starodávnou a, paradoxne, aj modernou históriou, keďže prelína obdobie od začiatku faraónskej civilizácie až po súčasnosť, a ako uvidíte v knihe, možno nás už čoskoro očakáva veľkolepý záver (alebo možno nový začiatok).

Vyrozprávanie tejto histórie, ako som už uviedol, rozhodne nie je jediným cieľom tejto knihy. Tieto stránky majú aj iné, oveľa hlbšie poslanie. Počas mnohých rokov, keď som mal prístup k týmto úžasným pamiatkam (niekoľko rokov som žil priamo oproti Veľkej pyramíde) a k pozoruhodnému dianiu na náhornej plošine v Gíze, som došiel k presvedčeniu, že sa tu na pozadí odohráva niečo iné, mimoriadne mocné, číhajúce v temných vodách proroctiev a neobyčajne súčasné.

Aj keď som sa zo všetkých síl snažil neprekročiť hranice vedeckého výskumu, chvíľami som si nemohol pomôcť a cítil som, že ma pri práci ovplyvňovalo niečo neviditeľné, prenikavá a nedefinovateľná energia, ktorá moje hľadanie samovoľne odchyľovala na inú koľaj. Nechcem vyzerať ako zástupca New Age alebo metafyzik, musím sa však priznať, že niekedy považujem Giza Plateau za niečo, čo by som pre nedostatok lepšieho výrazu označil ako určité „magické zariadenie,“ obrovský zložitý talizman, ktorý určitým spôsobom vplýva na jedincov citlivých na jeho neviditeľnú a nemerateľnú, ale pritom veľmi zreteľnú „energiu“. Verte tomu alebo neverte.

Pátranie po Sieni záznamov a „stratených vedomostiach“ neznámych géniov, ktorí navrhli komplex v Gíze, je úplne jedinečné. Už svojou podstatou je to cesta plná mocných archetypálnych a mýtických síl, ktoré fungujú prostredníctvom zvláštnych znamení a vzájomného pôsobenia na seba. Môžeme prísť ľahko k dojmu, akoby nejaký starodávny plán prišiel znova k životu a chcel rozohrať hlavnú úlohu pri apoteóze v Gíze. Často sa nás tu zmocní pocit zvláštnej naliehavosti a zároveň aj pocit, akoby všetko bolo pod vplyvom čarov a mágie, ktorý účastníkov diania zaplaví v očakávaní, že bude čoskoro odhalené niečo veľmi dôležité. Aby sme toto všetko pochopili, a hlavne, aby sme porozumeli tomu, čo sa tu odohráva, musíme, ako som už napísal, prejsť určitým intelektuálnym zasvätením. Len potom sa nám zjaví celý obraz. Túto kniha som navrhol tak, aby splnila tento účel. Prvá časť poskytne čitateľovi všetky potrebné informácie. Budem v nej rozoberať legendy, mýty a staroveké texty a sledovať starodávne tradície v priebehu dejín. Čitateľom sa potom začne vynárať obraz toho, čo by vlastne mohla byť Sieň záznamov a predovšetkým, čo by sa v nej mohlo nachádzať. Druhá časť povedie čitateľov, ktorí už budú mať zásobu informácií, na náhornú plošinu v Gíze, kde sa dozvedia o nedávno uskutočnených expedíciách, čo im umožní pochopiť skryté motívy a tajné plány hľadačov a uvedomiť si ďalekosiahle dôsledky veľkolepých udalostí, ktoré sa tu možno čoskoro začnú odohrávať.

Prichádza znova pyramída?

V roku 1998, v nevídane otvorenom prejave, egyptská SCA prostredníctvom svojho hlavného hovorcu Zahiho Hawassa bez okolkov oznámila, že v predvečer nadchádzajúceho tisícročia, teda 31. decembra 1999, presne o polnoci, vojenský vrtuľník prenesie pozlátenú pyramídovú ikonu vyrobenú z trvanlivých zliatin a opatrne ju položí na vrchol Veľkej pyramídy v Gíze.² Približne v tom istom čase - vo vnútri samotnej Veľkej pyramídy - mal malý mechanizovaný robot vybavený videokamerou pripojenou k televíznym sieťam po celom svete otvoriť malé prepadlisko, teda dvere Gantenbrink, na konci južnej šachty Kráľovninej komnaty (Toto uviedol Hawass niekoľko krát. Otvorenie dverí, pre ktoré boli predtým ohlásené mnohé dátumy, bolo odkladané už od roku 1993 (pozri kapitolu 12). Tieto dve udalosti, pre tých, ktorí lepšie chápu ich význam, sú plné vysokého symbolizmu. Okrem toho, že pre Egypt ako v zásade moslimskú krajinu bolo veľmi nezvyčajné vysielať niečo, čo je z každého uhla pohľadu starobylým pohanským rituálom s hlavicou pyramídy, zahrávanie sa s takou mocnou symbolikou by mohlo otvoriť Pandorinu skrinku, čo by v hnutí New Age po celom svete rozpútalo vlnu mesiášskej horúčky. Rôzne ezoterické skupiny sa presunuli do Gízy, aby sa tu mohli zúčastniť miléniových osláv plánovaných na december 1999.

Zdalo sa, že všetci majú rovnaký motív, konkrétne uskutočnenie reformy svetového poriadku. A aj keď sa to môže zdať zvláštne, niektoré z týchto organizácií, ako uvidíme neskôr, vnímali tieto udalosti v Gíze ako predohru „druhého príchodu“. Jednou z najaktívnejších medzi týmito skupinami, ktorá mala zrejme najväčší úspech s rozptýlením po Gíze, bolo Združenie pre výskum a osvietenie (Association for Research and Enlightenment, ARE). Táto spoločnosť so sídlom v meste Norfolk vo Virgínii je pre tisícky svojich členov po celom svete známa aj ako výkonná pobočka nadácie Edgar Cayce Foundation (ECF), ktorá sa nachádza vo Virginia Beach v štáte Virginia.

V mojej predchádzajúcej knihe „Strážca Genezis: Hľadanie skrytého odkazu ľudstva“ (Keeper of Genesis: A Quest for the Hidden Legacy of Mankind; v USA pod názvom Odkaz Sfingy - Message of the Sphinx, ktorej autorom je Graham Hancock), som objasnil, ako ARE od roku 1973 zavádzala do praxe odvážny plán na nájdenie legendárnej Siene záznamov v Gíze. Tento objav mal byť dramatickou udalosťou pred novým miléniom, ktorá by jedného dňa viedla k novému usporiadaniu sveta mesiášskych rozmerov. Bol to práve ich zakladateľ, takzvaný Spiaci prorok Edgar Cayce (1877-1945), ktorý v roku 1932 predpovedal, že údajná Sieň záznamov bude znovu objavená najneskôr v roku 2000.

Spoločnosť ARE, priamo, alebo vedená inou skupinou, si zabezpečila niekoľko úradných licencií na skúmanie náhornej plošiny v Gíze radarovými a sonarovými zariadeniami. Prítomnosť spoločnosti ARE v Gíze, najmä vzhľadom na to, čo tu bolo ich hlavným cieľom, bola prinajmenšom veľmi kontroverzná a netradičná. Keďže okrem ich zjavných motívov - potvrdiť proroctvá Edgara Cayceho nájdením Siene záznamov a dokázať tak „atlantický“ pôvod Egypta – ich primárny motív mal oveľa viac spoločného s náboženstvom a prevažne moslimská populácia Moderného Egypta, najmä stále sa rozrastajúce hnutia moslimského bratstva a salafistov, ho ľahko mohli považovať za rúhanie. Ako poukazuje spisovateľ a bádateľ John Anthony West (West nie je členom spoločnosti ARE. Pokiaľ viem, nestotožňuje sa s jej predstavou starovekého Egypta. Zúčastnil sa však jednej z expedícií, ktorú táto spoločnosť v prvej polovici 90. rokov financovala.) dlhoročný priateľ ECF/ARE:

Medzi tými, ktorí predpovedajú osvietený Nový vek, ktorí povstane zo zániku starého, je americký psychológ Edgar Cayce najznámejší a najviac podrobný. Cayce predpovedal, že v roku 1998 alebo neskôr bude otvorená tajná komora medzi labami Veľkej sfingy v Gíze sa otvorí a odhalí stratenú históriu Atlantídy. Ako povedal, táto udalosť by bola predzvesťou druhého príchodu Ježiša a signálom, že Nový vek čoskoro začne. Dve nezávislé vedecké skúmania overili možnú existenciu priestoru, ktorý by mohol byť komorou medzi labami Sfingy, v súčasnosti však egyptské štátne orgány neplánujú ďalšie skúmanie.³

Dve „nezávislé“ vedecké vyšetrovania, ktoré spomína West, sa uskutočnili v rokoch 1991 a 1996. V obidvoch prípadoch bola spoločnosť ARE zapojená do vyšetrovania finančne aj prakticky. Jedným z hlavných sponzorov pre tieto expedície z radov spoločnosti ARE bol Joseph Martin Schor, podnikateľ z New Yorku. Schor (pozri Venture Inward Magazine (A.R.E. Press), July–August 1998, p. 48. Tento článok obsahuje vedľa seba umiestnené fotografie Schora a Hawassa počas konferencie, ktorú spolu obidvaja muži usporiadali v rámci výročnej konferencie ECF v roku 1998) bol tiež celoživotným registrovaným členom sponzorom ECF/ARE a pevne veril v proroctvá Cayceho. Plne sponzoroval napríklad výpravu z roku 1996. A hoci expedíciu viedla Floridská štátna univerzita, Schor mal pod palcom všetku finančnú a riadiacu kontrolu. Ako uvidíme neskôr, v rokoch 1997 a 1998 sa uskutočnili ďalšie dve expedície, ktoré tiež financoval Schor prostredníctvom svojej nadácie.

V súvislosti s hľadaním Siene záznamov a s vierou v druhý príchod Ježiša existujú aj iné proroctvá od Edgara Caycea, z ktorých najdôležitejšia pre miléniové udalosti je praradoxne umiestnenie pozlátenej klenby na vrchole Veľkej pyramídy v Gíze:

Vrcholec (klenba), koruna alebo vrcholec bol z kovu; bol vyrobený z medi, mosadze a zlata s inými zliatinami, čo malo zaručiť jeho nezničiteľnosť... Zdalo sa veľmi vhodné, aby sa tam uskutočňovalo zasadenie alebo umiestnenie tohto „symbolu záznamov“, niekým, kto zastupuje staré aj nové.
(Čítanie 378-14)

Bol celý tento rozruch v hollywoodskom štýle pre pozlátený vrcholec, ktorý mal byť umiestnený na vrchole Veľkej pyramídy, pokusom náboženských fundamentalistov a následníkov Cayceho naplniť predpoveď? Kto by mohol byť ideálnym predstaviteľom tejto prorockej úlohy – niekoho, kto zastupuje staré i nové – a mohlo by sa mu dostať cti, že bude môcť umiestniť symbol záznamov? Hawass má PhD. v egyptológii (spoločnosť ECF mu údajne pomohla prostredníctvom Fulbrightovho štipendia v rokoch 1978-1987). Hawass, ktorý je zodpovedný za náhornú plošinu v Gíze a ktorý je tiež potomkom starovekého Egypta, by sa na prvý pohľad mohol na túto úlohu hodiť. Ako štátny tajomník pre pamiatky v Gíze Hawass zastupoval nové, a ako oficiálny správca monumentov v Gíze zároveň aj to staré. Existovala možnosť, že by sa miléniové udalosti naplánované pre Veľkú pyramídu zinscenovali, alebo dokonca zmanipulovali tak, aby naplnili proroctvo? Inými slovami, mohlo by byť Hawassovo zdanlivé samozvané vymenovanie za dozorcu nad miléniovými obradmi a umiestnením pozláteného vrcholca „určené“ dávno predtým, možno dokonca už v roku 1978, keď podľa A. Robert Smitha, autora biografie Hugh Lynn Cayce, najstaršieho syna Edgara Cayceho (ktorý viedol projekt Sfinga v rokoch 1977 a 1998), „pripravil“ Fulbrightovo štipendium pre Hawassa, ktorý tak mohol získať titul PhD. na americkej univerzite, ktorá je členom Ivy League?

Úryvok z knihy Roberta Bauvala “Secret Chamber Revisited: The Quest for the Lost Knowledge of Ancient”

Poznámky

1. Pozri Picknett and Prince: “Stargate Conspiracy.”
2. V rozličných egyptských a medzinárodných novinách, časopisoch a televíznych programoch od mája 1998. Pozri Guardian, June 4, 1999, 17; also Al-Ahram, June 3–9, 1999, 4.
3. Trends Journal, Winter 1998, 1.

Zdroj: http://disinfo.com/2014/10/setting-record-straight-secret-chambers-hall-...

Preklad: Chrysemis

exkluzívne.cez.okno

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.

Súvisiace:

SIEŇ ZÁZNAMOV
http://www.kemet.sk/search/node/sien%20zaznamov

Posvätná veda
http://www.kemet.sk/rubrika/rubriky/posvatna-veda

V tradícii pôvodných obyvateľov Ameriky funguje fenomén nazývaný Tanec sily. Ide o čin, do ktorého indiánsky bojovník vkladá všetko; v jedinom okamžiku koncentruje nielen svoje fyzické či psychické schopnosti, ale aj celú svoju vôľu, vďaka čomu jeho akcia dostáva osud-meniacu kvalitu. Autor tohto príbehu sám netušil, že aj on sa raz stretne s tancom dávnych Indiánov – na Slovensko prišiel v osobe Johna Dancera z Nového Mexika. Sledujeme autentický príbeh a dôsledky „tanca sily“ na osudy troch hlavných postáv; dvoch mužov a jednej ženy. Aj keď ich stretnutie v malebnej drevenici uprostred hlbokých kysuckých lesov rozmetá ich osobnú históriu rovnakou silou, ako samotná smrť, nejde o klasický milostný trojuholník.

KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Transformácia
http://www.cez-okno.net/rubrika/transformacia

NOVÉ NEBO, NOVÁ ZEM
http://www.cez-okno.net/rubrika/nove-nebo-nova-zem